12.09.2023 - 7. deň Sarande (AL)
Spalo sa nám naozaj dobre. To už asi pôsobil ten morský vzduch. Zbalili sme sa
a vybrali sa na raňajky, ktoré boli, ako to povedať, také slabšie 😊, také
albánske 😊. Prevažovali opäť rôzne sladké dobroty, ktorých ale ja nie som
kamarát. Na druhej strane sme mali ale prestreté pri bazéne s výhľadom na
hotel.
Rozlúčili sme sa s majiteľom a tešili sa do nového hotela bližšie pri mori.
Ubytovať sme sa mohli až od 14tej, tak sme sa rozhodli pre prechádzku po meste
Sarande a zaspomínať si, ako to tu pred tými 7mimi rokmi vyzeralo. Cesta nám
trvala len pár minút. Problém bol akurát s parkovaním. Rozhodli sme sa pre
platené podzemné parkovisko. Mali sme šťastie a bolo tam miesto, kde sa dalo
aj otočiť, pretože neviem či by sme to cúvaním dali 😊.
Na promenádu to už bol len kúsok. Tu nás čakal typický prímorský svet s
lodičkami, predajcami, lavičkami, reštauráciami...
Veľa vecí sa tu za tých 7 rokov pomenilo. Akurát banánovník v záhradnej
reštaurácií tu stále je (máme na neho špeciálne spomienky 😊).
Pobehali sme obchodíky, nakúpili nejaké suveníry a šups do auta smerom k
hotelu. Nachádzal sa na predmestí, cca 5 km od centra.
Zaparkovali sme na hotelovom parkovisku a chystali sa ubytovať. Žiaľ izba ešte
nebola pripravená, tak sme sa rozhodli, že si dáme neskorší obed. Reštaurácia
v hoteli bola zatvorená (už bolo trošku po sezóne), no recepčný nám bez
problémov odporučil susedný hotel s naozaj kvalitnou kuchyňou.
Pekne si nás usadili a musíme povedať, že to bolo všetko na úrovni. Ani sme
nečakali, že priamo pri pláži zažijeme takúto kuchyňu.
Však posúďte sami podľa fotiek:
Len pre zaujímavosť to bolo veľmi, veľmi chutné a cenovo to bolo asi ako u nás
štandardná reštaurácia.
Do hotela H1 (ale ako som zistil už pri písaní tohto blogu je premenovaný na
ORCHIDS) sme prišli práve včas. Z izby práve vychádzala upratovačka.
Naozaj nás prekvapilo, aký fantastický hotel priamo na brehu mora sme si
našli.
Dlho sme sa v izbe nezdržiavali a ponáhľali sa do mora. K hotelu patrila aj
časť pláže s vlastnými ležadlami. No jednoducho paráda. A takto vyzeral náš
hotel z vody 😊.
Večeru sme vybavili na izbe. Čo sa nedalo len tak prehliadnuť bol nádherný
západ slnka priamo z balkóna izby.
Pôvodne sme chceli zostať len jednu noc, ale vzhľadom k tomu, ako tu bolo
fantasticky, tak sme si doobjednali ešte ďalšiu.
Parkovacie súradnice : 39,851920°, 20,021250°
Najazdené : 27 km
Parkované : 5,00 Eur
Ubytovanie: 40,00 Eur (Hotel H1)
13.09.2023 - 8. deň Sarande (AL)
Naozaj sme si zase dobre pospali a vybrali sa na raňajky. Boli to švédske
stoly, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny veľký hotel. Bolo tu všetko. Od
mäsových výrobkov, zeleniny, cereálií. Veľmi, veľmi dobre.
Hlavne ak si zoberieme, že sme platili za noc 40 Eur aj s raňajkami pre 2
osoby ...
Celý deň sme len oddychovali. Prechádzali sa po okolí, vybavili drobné
nákupy. Kúpali sa v mori a popri tom plánovali, čo z nášho itineráru
vynecháme, keďže sme sa tu rozhodli stráviť deň navyše 😊.
Veľmi sme si to tu užili, oddýchli si a deň sme zakončili večerným kúpaním a
pozorovaním nočného Sarande z baru 😊.
Parkovacie súradnice : 39,851920°, 20,021250°
Ubytovanie: 41,10 Eur (Hotel H1)
14.09.2023 - 9. deň Kordhocë (AL), Berat (AL), Kayon Holte (AL)
Ani sa nám nechcelo zase baliť a ísť ďalej. Po raňajkách sme však naložili
veci do auta a vybrali sa na sever. Práve sa nám naša dovolenka prehupla do
svojej druhej polovice. Nielen čo sa počtu dní týka, ale aj smeru jazdy.
Doteraz sme stále išli smerom na juh a vzďaľovali sa od domova. Oddnes
vlastne už ideme domov 😊.
Ako náš ďalší cieľ sme mali mesto Gjirokaster. Cesta k nemu bola
bezproblémová, viedla nás albánskym vnútrozemím.
Pôvodne sme tu mali na pláne navštíviť hrad a pozrieť si mesto. No stred
mesta bol totálne upchatý autami, ľudia prechádzali kade tade cez cestu.
Neskôr sme si všimli, že tu boli práve nejaké trhy alebo nejaká oslava,
takže milión ľudí a áut. To nie je pre nás 😊. Tak sme to teda otočili čím
skôr von z mesta a pokračovali k nášmu ďalšiemu cieľu vzdialenému len pár
kilometrov.
Po malom blúdený po mestských uličkách sme už o pár minút parkovali pri
kamennom moste s názvom Kordhocë. Je to osmanský kamenný oblúkový most,
ktorý je dlhý cca 20 m a široký 7 m. Hneď pri moste je auto umyváreň a
malý servis. Vôbec to nevyzerá ako miesto s historickým významom ☹️.
Keďže sme sa tu moc nezdržali, tak sme mohli veselo pokračovať vnútrozemím
smerom k mestu Berat.
Cesta bolo zaujímavá, prechádzala cez rôzne dedinky a mestá, ale aj
kopcovitým terénom, kde ľudia pracovali na svojich políčkach. Dokonca sme si
zakúpili aj olivový olej priamo od výrobcu 😊.
Na ceste sme stretli aj nejaké tie zvieratká 😊, museli sme dávať pozor, aby
sme niečo neprešli ...
K pevnosti Berat sme prišli po 13tej hodine a bez problémov zaparkovali pod
pevnosťou. Kúsok sme si vyšli do kopca. Podobne ako v Skodary, tak aj tu sú
domáce autá pánmi na ceste. Napriek mnohým zákazom ich majitelia vyviezli až
pred vchod. Samozrejme nemali kde zaparkovať, lebo tu už parkovali ich
kolegovia 😊.
Berat je od roku 2008 zapísaný do zoznamov UNESCO. Patrí medzi veľmi dobre
zachované miesta, ktoré si zachovali svoj orientálny vzhľad v kombinácii s
kresťanskými ako aj moslimskými pamiatkami. Je to najmä z dôvodu, že sa
nenachádzalo priamo na historických obchodných cestách. Ležalo tak trošku
bokom 😊.
Poprechádzali sme sa po pevnosti, pofotili domy so zaujímavou architektúrou
charakteristickou práve pre Berat. Väčšina domov tu má širší pôdorys ako
prízemie z dôvodu rôznych balkónov a výstupkov nad cestami.
V jednej malej rodinnej reštaurácii (naozaj rodinnej, mali pre hostí len 3
stoly) sme si dali obed skladajúci sa z domácich špecialít. Už si názov
jedál nepamätáme, ale bola to nejaká vyprážaná palacinka plnená syrom a
zeleninovo masové placky. Bolo to celkom fajn 😊.
Najedení sme sa vybrali ďalej smerom ku kotline Holtes. Bolo to cca 70 km
vnútrozemím. Najviac nás zaujali ťažobné veže. Nevieme, čo sa tam konkrétne
ťažilo, ale celou cestou bolo cítiť asfalt 😊.
Veľmi zaujímavý bol aj pohľad na most ponad vodnú nádrž Banjë. Tento most je
v súčasnosti považovaný za najkrajší v Albánsku.
Chvíľku po 17tej sme už parkovali pri reštaurácii s kempingom, ktorá sa
nachádza pri vchode do rokliny. V reštaurácii mali už kuchyňu zatvorenú, tak
sme si dali len niečo na pitie a chvíľku oddychovali.
Potom sme sa vybrali poobzerať si ako to tu vyzerá s roklinou.
Vôbec sme netušili čo nás čaká. Prišli sme ku skalnému zúženiu a vidíme, ako
si ľudia vyhŕňajú nohavice a brodia sa hlbokou vodou priamo do rokliny.
Potom už pokračovali vo vode po členky. No nič sa nedalo robiť, tak sme to
skúsili aj my. Ak sa našla správna cestička, vedeli sme sa prebrodiť tak,
aby sme neboli moc mokrí 😊.
To brodenie však stálo za to.
Za chvíľku sa pred nami objavila roklina s vysokými skalnými stenami po
oboch stranách.
Bola to paráda. Niečo nečakane krásne. Zaujímavé boli aj rôzne pramene
teplej vody po stranách kaňonu.
Prešli sme ešte pár 100 metrov a obdivovali tú krásu. Na fotografiách to až
tak nevynikne.
Potom sme prišli k brodu, kde bola voda nad pás. Vzhľadom k tomu, že sme
neboli vhodne oblečení a v rokline sa začalo rýchlo stmievať, tak sme sa
rozhodli otočiť to späť k autu. Rozhodli sme sa, že na druhý deň musíme
roklinu ešte raz podrobne preskúmať.
Ešte nás samozrejme čakalo aj brodenie späť do civilizácie, ale stálo to
zato. Zabudli sme ešte pripomenúť, že sa jedná o horskú rieku, ktorá bola
naozaj studená bŕŕŕ.
Na brehu rieky kempovali rakúsky cestovatelia, tak sme sa rozhodli, že aj my
strávime noc na tomto mieste.
