skip to main | skip to sidebar

Freecamp po Taliansku a Sicílii 13.10. - 02.11.2019 - 5.časť (27.10. - 02.11.2019)

 27.10.2019 - 15. deň   Stilo (I), Capo Colonna,(I) 


Na pláži sme sa zobudili po pokojnej noci, dokonca sme stihli aj východ slnka nad špičkou talianskej čižmy. Niekde tam o pár hodín budeme prechádzať.

Dnešný deň sme mali naplánované cestovanie s krátkou zastávkou v mestečku Stilo, ako aj návštevu archeologickej lokality Capo Colonna.

Trajekt nám išiel presne na čas, takže sme o 9:45 boli už na pevninovej časti Talianska.

Pri vychádzaní z mesta smerom na Regio di Calabria sme sa trošku zamotali, lebo sme zabudli odbočiť, ale vďaka Waze sme to zvládli úplne perfektne.

Cesta do  mestečka Stilo viedla vedľa vyschnutej rieky Stilaro. Do centra sme prišli presne o 12 tej hodine. Zaparkovali sme neďaleko kostola svätého Františka a vydali sme sa po strmých a úzkych uličkách hľadať jednu z najzaujímavejších stavieb v okolí, ktorou je byzantský chrám La Cattolica.

S vyplazeným jazykom sme sa dostali až ku vchodu. Vstupné bolo 4 Eurá na osobu.

Z informácií, ktoré sme mali pozbierané o tomto chráme je jasné, že bol postavený ešte v 9. storočí ako liturgické miesto pre pútnikov.
      
Stavba má päť kupol, ktoré majú symbolizovať Ježiša Krista a jeho štyroch apoštolov. Chrám je zaujímavý aj tým, že bol v určitú dobu prerobený aj na moslimskú modlitebňu, o čom hovoria niektoré nápisy a fresky odkryté na stenách.

Po prehliadke chrámu sme sa vybrali naspäť k autu. Troška sme poblúdili v úzkych uličkách, ochutnali miestnu zmrzlinu a vydali sa do archeologického parku s názvom Capo Colonna. Cesta nás viedla po pobreží, kde tu s kúskom diaľnice, ktorá nás odklonila viac do vnútrozemia a potom zasa spať k pobrežiu.

Na parkovisku pri Capo Colonna sme boli sami. Vchod bol otvorený, žiadne vstupné sa neplatilo.

Hlavným lákadlom je samozrejme pozostatok Hérinho chrámu postaveného na brehu mora, ktorý bolo v minulosti vidieť zo vzdialenosti niekoľko desiatok  kilometrov. Žiaľ z celého chrámu je zachovaný a zrekonštruovaný len jeden stĺp. No aj podľa neho si dokážeme predstaviť túto mohutnú stavbu ako mohla byť veľkolepá. 

Poprechádzali sme sa, poobzerali informačné tabule, sledovali zber olív a po chvíľke oddychu sme sa vybrali smerom k mestu Taranto, cez ktoré viedla naša ďalšia cesta.

Noc sme sa rozhodli stráviť na plážovom parkovisku neďaleko obce Policoro. Prišli sme už za tmy. Obrovské parkovisko bolo prázdne, no počas hlavnej sezóny tu je určite plno.

Dnes to bolo veľa kilometrov, takže na oddych sme sa už veľmi tešili.

Parkovacie súradnice : 40,251720°, 16,751667°

Najazdené :  530 km
Tankovanie:   58,59 Eur
Vstupné   :    8,00 Eur (Stilo)


 28.10.2019 - 16. deň   Torre Colimena (I), Faro di Palascia(I), Lecce(I),


Noc bola úplne kľudná, ráno nás zobudil šum mora od neďalekých pláži. 

Ranná káva, čaj a chutné raňajky a už sme aj ukrajovali z dnešných kilometrov.

V prístavnom meste Taranto sme sa v zápchach trošku zdržali. Toto mesto je centrom priemyslu tejto časti Talianska. Tu sme sa nechali viesť navigačným systémom WAZE. Očakávali sme, že nás vyvedie z kolón. To sa aj stalo. Zistili sme jednu takú malú chybičku tejto navigácie a to, že počítal najrýchlejšiu trasu a tak nás nasmeroval na vedľajšie dedinské cesty plné výtlkov a jám. Bolo to preto, že v systéme mal aj tieto cesty označené ako normálne s rýchlosťou 90 km v hodine. Ale ísť sa dalo maximálne 50 - 60kou. Takže celkove sme išli oveľa pomalšie ako tie zápchy na hlavných cestách. Nevadilo nám to, aspoň sme videli niečo aj z talianskeho vidieka 😊.

Po napojení sa na hlavnú cestu smerom k nášmu dnešnému prvému cieľu - k najvýchodnejšiemu miestu pevninského Talianska, sme sa zastavili pre kešku pri zaujímavom objekte Torre Colimena. Je to vlastne jedna z mnohých strážnych veží, ktorú dal postaviť v roku 1568 španielky kráľ na obranu pred inváziou Turkov.

Pri tejto veži sme si uvedomili, aké špinavé máme auto ešte z búrok a zaplavených ciest Sicílie. Preto sme využili cestou auto umyváreň a hneď bol svet krajší 😊. No dobre, svet nie, ale aspoň Kevin 😊.

Na parkovisko pri majáku Faro di Palascia, ktorý stojí na najvýchodnejšom cípe pevninského Talianska, sme sa dostali cca o 12:30 hodine. Boli tu asi 3 talianske autá a my sme sa tam akurát ešte zmestili. Vedľa chodníka vedúceho dole k majáku boli osadené informačné tabule v taliančine a angličtine. Ako sme klesali bližšie k majáku stala sa nám jedna zaujímavá vec, mobily sa nám prihlásili do gréckej telefónnej siete.

Cestou dole k majáku sme stretli 3 skupinky turistov a ich hlasné „bon giorno“ bolo počuť už z diaľky. Aj sme sa trošku potešili, že sme boli pri majáku úplne sami. V budove sa nachádza aj malé múzeum a kaviareň, ale v čase našej návštevy boli zatvorené. Keška venovaná tomuto miestu bola ešte cca 400 metrov vzdialená. Po skalnatom pobreží k nej viedol neviditeľný chodník. Pekná keška na zaujímavom mieste.

Cestou naspäť k autu sme stretali ďalších turistov, ktorých sme pozdravili „bon giorno“ a odpoveď naspäť bola v češtine. Tým, že sme boli jediné auto na parkovisku, tak sa odvážili prihovoriť sa známou rečou. Prehodili sme zopár slov a odporučili nám zastaviť sa na neďalekom veľmi zaujímavom mieste a to pri Bauxitovom jazierku.

Jazierko bolo od majáku vzdialené iba 4 kilometre. Parkovisko bolo dobre označené a k samotnému jazierku to bolo asi 300 metrov pešo. Nádherný kontrast zelenej vody a do červena sfarbenej bauxitovej rudy bol fascinujúci.

Ďalšou plánovanou zastávkou bolo pobrežie s názvom Sant Andrea.

Od Bauxitového jazierka to bolo len 20 km, parkovisko prázdne, akurát bol otvorený len jeden stánok s občerstvením.

Takéto pobrežie sme ešte počas našich ciest nevideli. Kusy skál trčali z mora a vytvárali malé vyvýšené ostrovčeky. V lete tu musí byť plno ľudí. Na jednotlivých skalách je nápis, aby sa po nich nelozilo. Ale viem si predstaviť skákať z nich do vody.

Také plávanie alebo potápanie pod kamenným mostom, v krištáľovo čistej vode, musí byť nezabudnuteľný zážitok.

Nám sa ale podarilo na jednu zo stien dostať. A to sme žiadny zákaz neporušili 😊.

Aj keď tam bol len náš tieň, ale predsa 😊.

Tento deň sme ešte navštívili aj krásne mesto Lecce, plné barokovej architektúry. Zaparkovať sa nám podarilo hneď vedľa brány, cez ktorú sa vchádza do historického centra.

Ako sme prešli bránou, už aj začala na nás dýchať história. Úzke uličky, barokové kostoly, námestia a námestíčka.

Pre nás bolo veľmi zaujímavé námestie s rímskym divadlom. Divadlo objavili počas zemných prác v roku 1929. Na naše prekvapenie ho ponechali v centre odokryté, opravili ho a aj v súčasnosti sa tu sporadicky konajú kultúrne podujatia.

Prechádzali sme sa po meste, hľadali kešky, z ktorých nás jedna priviedla k zvláštnemu stromu. Jedná sa o Fikus, ktorého vek odhadujú na 400 – 500 rokov a patrí medzi najvyššie stromy v meste.

Ďalšie naše kroky nás priviedli na námestie Piazza Duomo, kde sa nachádza kostol z 12 storočia, ktorý prestavali na barokovú katedrálu a 70 metrov vysoká zvonica je jednou z dominánt mesta.

Počas prechádzky mestom sa nám už začalo stmievať a my sme vedeli, že Arbelobello už nestíhame. Tak sme si cez booking vyhľadali ubytovanie a ešte chvíľu sme sa túlali týmto krásnym centrom. 

Do Apulia Dream B&B v blízkosti Arbelobella to bolo asi 100 kilometrov. Toto ubytovanie malo vysoké hodnotenie 9,9, ktoré si však určite zaslúžilo. Majiteľka nás kontaktovala už cestou pomocou WhatsAppu, že či trafíme, či je všetko OK.

Pri príchode nás prekvapila moderná budova s osvetleným dvorom, trávičkou, skrátka aj za tmy to bolo krásne. V dome mala k dispozícii 4 ubytovacie jednotky. Ale v tomto termíne tu veľa ľudí nebýva, tak sme tu boli celkom sami. Dohodli sme čas raňajok a ihneď zaspali ...


Parkovacie súradnice : 40,793070°, 17,360540°

Najazdené :  393 km
Parkované :    2,00 Eur
Ubytovanie:   45,00 Eur (Apulia Dream B&B)


29.10.2019 - 17. deň   Alberobello (I), Castel del Monte(I), Vieste (I)


Spalo sa nám veľmi dobre. Ešte v posteli sme kontrolovali recenzie na toto ubytovanie. Viac rokov za sebou malo hodnotenie 10. No jednému návštevníkovi sa nepáčilo, že je to ďaleko od verejnej dopravy, tak im dal nižšie hodnotenie ....

Raňajky nás úplne šokovali, čerstvo upečené croasanty, jednohubky, teplé jedlá, ovocie, šaláty, káva, čaj, jogurty, napečené múčniky, muffiny, koláče  ... 

To boli raňajky asi tak minimálne pre 5 osôb.

Bolo to určite jedno z najkrajších ubytovaní, ktoré sme si pomocou booking.com v posledných rokoch rezervovali.

Po výdatných raňajkách sme sa poďakovali domácej za všetko a vybrali sme sa do 15 km vzdialeného Alberobella.

Už cestou sme v poli videli tieto charakteristické domčeky s kužeľovitou strechou z kameňov.  Dočítali sme sa, že od začiatku 16 storočia sa takýmto spôsobom tunajší obyvatelia snažili vyhnúť plateniu daní. Tie bolo treba platiť za hotové pevné domy. Keďže strechy boli len z naukladaných kameňov, dokázali ich v prípade kontroly rýchlo rozobrať a bývať tak v „rozostavaných domoch“.

Priamo v Alberobello je takýchto domčekov na jednom mieste vyše 1 500. Preto je toto mestečko zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zaparkovali sme na neplatenom parkovisku a vybrali sa za domčekmi.

V súčasnosti je väčšina domčekov prerobená na turistické atrakcie. Predávajú tu suveníry alebo sú v nich malé kaviarne.

Nájdu sa aj také, kde sa ešte aj v súčasnosti býva a je tam zákaz vstupu turistom.

Dokonca aj kostol svätého Antona, ktorý bol dokončený v roku 1929 bol postavený v podobnom duchu, aby zapadol do okolitého prostredia.

Bolo to naozaj veľmi zaujímavé. Keď sa budete pohybovať v tejto časti Talianska, určite sa tu zastavte. Myslime si, že je to niečo jedinečné, čo inde neuvidíte. Strávili sme tu príjemné doobedie.

Naša cesta ďalej pokračovala k „budove“ Casstel del Monte, ktoré je od Arbelobella vzdialené asi 120 km.

A prečo k „budove“? Lebo celá stavba z 13-teho storočia je zahalená tajomstvom. Dodnes sa nevie na čo vlastne táto stavba mala slúžiť. Ako obranný hrad nie je vhodný, pretože schody sú ľavotočivé, čo by bolo pre obrancov hradu nevýhodné. Loveckým zámkom by tiež nemal byť, lebo v okolí sa nikdy nenachádzali žiadne lovecké revíry.

Po zaplatení vstupného 10 Eur na osobu, sme sa dostali do vnútorných priestorov. V strede tejto osmičkovej stavby je nádvorie, z ktorého boli vstupy do jednotlivých častí budovy. Vnútorné priestory nie sú vybavené žiadnym nábytkom. V jednotlivých miestnostiach sa v čase našej návštevy nachádzali špeciálne 3D umelecké diela.

Osmičky sú pre túto stavbu priam magické. Je postavený do pravidelného osemuholníka, má osem nárožných veží s osemuholníkovým pôdorysom, na každom poschodí sa nachádza osem siení.

Bola to príjemná zastávka plná osmičiek. Ešte vstupné by mohli dať namiesto 10 za 8 eur 😊.

Dnes nás čakala ešte dlhá cesta do mesta Vieste. Cesta viedla po krásnom pobreží nad Manfredonským zálivom.

Do mesta Vieste sme dorazili, keď sa už začalo stmievať. Toto mesto na nás zapôsobilo asi najviac „taliansky“ zo všetkých. Boli tu úzke uličky, ľudia sa rozprávali cez okná a balkóny. Muži posedávali pred kaviarňami, hlasno debatovali, smiali sa, oslavovali... 

 
Domáci síce sedeli v hrubých kabátoch a bundách, no nám stačili tričká s krátkymi rukávmi a krátke nohavice 😊.

Nakúpili sme v obchode základné potraviny a vybrali sme sa k moru, kde nás navigovala aplikácia park4night.

Bola už tma, ale šum mora a piesok pod nohami boli jasným dôkazom, že ráno to tu bude určite krásne.

Čakala nás ďalšia noc v aute, v ktorom sme naposledy na našom výlete usínali za neustáleho šumu mora ...

Parkovacie súradnice : 41,912271°, 16,135083°

Najazdené :  308 km
Parkované :    5,00 Eur
Vstupné   :   20,00 Eur (del Monte)


30.10.2019 - 18. deň   Assisi (I)


Naša predtucha o krásnych výhľadoch sa naplnila. Raňajky, káva, čaj pri pohľade na krásnu pláž, ktorá sa tiahla niekoľko kilometrov, boli super.

Toto ráno sme si naozaj užili a nikam sme sa neponáhľali. Vedeli sme, že nás čaká dlhá cesta smerom na sever. Dnešným jediným cieľom bolo mesto Assisi.

Cestou sme si však chceli urobiť malé zastávky na pozbieranie kešiek, lebo sme prechádzali cez viacero oblastí, kde sme chceli nájsť aspoň jednu kešku.

Prvou zastávkou bolo miesto, kde sa nachádzal náučný chodník venovaný hniezdeniu korytnačiek. Žiaľ, na korytnačky sme šťastie nemali, tak sme sa zahrali aspoň v piesku ...

Ďalšia naša zastávka bola v meste Chiety, kde bola umiestnená keška v záhrade univerzity. Podľa nás práve asi prebiehal zápis, lebo tu bolo obrovské množstvo áut aj ľudí. No kešku sa nám podarilo nájsť rýchlo, ale ešte do Assisi nám stále chýbalo cca 220 km.

Už príchod, pohlaď na mesto Assisi, z diaľky nám jasne hovoril, že toto miesto dýcha históriou.

Zaparkovali sme na hornom konci mesta na platenom parkovisku, čo najbližšie k centru. Stačilo prejsť pár metrov a ocitli sme sa pred románskou katedrálou San Rufino z roku 1253.

Keď sme vyšli z katedrály vonku už bola skoro tma. Osvetlené uličky, výklady, katedrály dodávali tomuto historickému mestu úplne iný rozmer.

Naše  kroky smerovali na námestie Piazza delle Commune, ktoré predtým bývalo rímskym fórom. Aj dnes sa tu pripravovali stánky na zajtrajšiu veľkú slávnosť olív. Zaujímavosťou námestia je kostol Santa Maria sopra Minerva, kde sa zachovalo priečelie so šiestimi stĺpmi z pôvodného chrámu bohyne Minervy z 1. storočia p.n.l.. Súčasnú barokovú podobu nadobudol kostol pri prestavbe v 17. storočí.

Prechádzali sme sa po uličkách mesta, obdivovali historické budovy, našli sme kešku a užívali si celkovú atmosféru ...

Vysvietené výklady obchodov nás lákali na nákup upomienkových predmetov. Samozrejme, ani my sme nedokázali odolať.

Najmä sladkosti a špeciálne turecký med rôznych príchutí boli neodolateľné.

Celé mesto na nás veľmi zapôsobilo. Nebolo tu ani veľa ľudí. Nevieme, či to bolo tým, že už bol koniec októbra alebo už bola neskoršia večerná hodina. No my sme sa cítili fajn. 

Miesto na prespatie, ktoré sme mali vyhliadnuté, bolo vzdialené cca 10 minút, tak sme sa nikam nemuseli ponáhľať a prechádzali sme sa úzkymi uličkami ...

Príjemne unavený sme sa vyviezli na kopec nad mestom, na obrovské prázdne parkovisko s výhľadom na vysvietené mesto a okolité dedinky ...

Zaspávali sme s krásnym výhľadom ...

Parkovacie súradnice : 43,061296°, 12,645786°

Najazdené :  545 km
Parkované :    2,60 Eur
Diaľnica  :   15,00 Eur
Tankovanie:  110,00 Eur


31.10.2019 - 19. deň   Grotte di Fassasi (I), Furlo (I)


Ráno sme sa zobudili do úplnej hmly, žiadny výhľad do doliny. 

Po chvíľke sa rozpršalo, tak sme sa rozhodli, že raňajkovať budeme v neďalekom McDonalde. Dnes sme mali na pláne návštevu Jaskyne Grotte di Fasassi pri obci Genga.

Od miesta nášho nocľahu na parkovisko to bolo cca 80 kilometrov, ktoré sme absolvovali v daždi. Super, že sme dnes mali na pláne jaskyňu, kde sme predpokladali, že nebude pršať 😊.

V okolí parkoviska bol predaj lístkov ako aj stánky so suvenírmi. Lístok pre dospelú osobu stál 18 Eur. V cene bola aj preprava kyvadlovým autobusom z parkoviska až k vstupu do jaskyne, ktorá sa nachádza vedľa cesty vedúcej pomedzi kopce. Zastaviť priamo pri jaskyni smie len kyvadlová doprava.

Do odchodu autobusu sme mali asi 20 minút, ale tie ubehli tak rýchlo, že sme ani nestihli obehnúť všetky stánky. 

Cesta autobusom trvala iba par minút a už sme aj vchádzali do podzemia. Priestory to boli obrovské, no bol zákaz fotografovania tých najkrajších častí jaskyne. Následne fotografovanie bolo dovolené.
 
Kvapľová výzdoba bola pre nás úplne iná ako sme zvyknutí v našich slovenských jaskyniach. Na fotkách sa to asi zachytiť nepodarilo, no odporúčame návštevu, aby to každý z vás zažil.

Strávili sme v jaskyni cca jednu hodinu. Na parkovisku už čakala ďalšia partia turistov, ktorých bolo už oveľa viac ako v našej skupine. Asi to bolo aj tým, že už prestalo pršať. Za mienku stoja ešte verejné WC pri parkovisku. Sú pekné, čisté ale na „turecký“ štýl. 

Od parkoviska pri jaskyni to bolo iba cca 4 kilometre k nášmu ďalšiemu cieľu a to ku kostolu s názvom Tempio del Valadier – Valadierov chrám.

Privítalo nás prázdne parkovisko, čo nás potešilo. Cesta ku chrámu bola celkom fajn, asfaltová 😊. Ale to stúpanie ... dalo nám zabrať, o to viac sme sa po cca 30 minútach tešili z úspešného zdolania tohto kopca.

Kostlík dal postaviť pápež Leone XII v roku 1828 priamo do jaskyne. Jeho myšlienkou bolo umožniť všetkým hriešnikom, ktorí utekali sem do hôr, aby mohli oľutovať svoje činy. Vedľa stojací kostolík je tiež unikátny tým, že je vytesaný priamo do skaly.

Ak sa budete pohybovať v týchto končinách Talianska, nevynechajte ani toto miesto, ktoré nás nabilo svojou energiu a myslíme si, že každý tu nájde svoje ...

Po prírodných pamiatkach sme si išli obzrieť aj ľudské výtvory z obdobia Rimanov. Namierené sme mali do údolia Furlo, kde sa mal nachádzať tunel z roku 78 nášho letopočtu.

Už cestou nás kešky informovali o stavbách postavených v období Rimanov, mostoch, aquaduktoch, ktoré sú ako pozostatky rímskej cesty Via Flaminia, ktorá viedla z Ríma až k jadranskému moru a celkovo mala cca 283 km.

Zachovalou stavbou z tejto cesty je aj most pri meste Cagli.

Ďalšia stavba sa nachádza pri dedine Acqualanga. Vďaka geocachingu sme mali možnosť si všimnúť tieto miesta a zastaviť sa pri nich.
 
Ale to už sme boli na začiatku priesmyku Furlo.

Na jej konci nás čakal tunel, o ktorom sme tak veľa čítali.

Je to naozaj úchvatné dielo, hlavne ak si uvedomíme, aké nástroje mali pred rokom 79 nášho letopočtu k dispozícií.

Do tvrdej skaly bol vytesaný 40 m dlhý, 5 metrov široký a 5 m vysoký tunel. Dnes bolo upršané počasie, tak tu bolo turistov menej, ale pripravené parkoviská ako aj reštaurácie sú znakom toho, že sem chodí asi veľa ľudí. 

Škoda, že náš itinerár nepočítal s dlhším pobytom v tejto oblasti. Ak sa sem ešte dostaneme, určite strávime pár dní objavovaním všetkého, čo nám táto oblasť ponúka.

Poslednou pamiatkou, ktorá nás podľa nášho itineráru v Taliansku čakala, bola majestátna socha vytesaná priamo do skaly v rezidencii Villa di Pratolino v Toskánsku.

Pomocou Bookingu sme si našli ubytovanie neďaleko Pratolina v hotely Demidoff Country Resort, kam sme dorazili o 20 tej hodine.

Hotel prekvapil svojou polohou ale aj vybavením. V cene boli fantastické raňajky a wellness.

Parkovacie súradnice : 43,867840°, 11,317954°

Najazdené :  391 km
Diaľnica  :    6,20 Eur
Ubytovanie:   48,20 Eur (Demidoff Country Resort)
Vstupné   :   36,00 Eur (Grotte di Frasassi)

01.11.2019 - 20. deň  Pratolino (I)

Ráno nás prekvapil výhľad z balkóna priamo na vzdialenú Florenciu.

Raňajky boli fantastické, wellness vyzeral byť super, tak sme sa rovno dohodli na informáciách, aby sme mohli zostať ešte jednu noc a trošku sa zregenerovali po náročnej ceste a pred cestou domov. Najskôr nás odbili, že sú plný a nemali voľnú izbu, no chvíľku ťukali do počítača a podarilo sa im tam niečo vymyslieť a nakoniec sme mohli zostať.

Keďže našim hlavným cieľom bola socha v neďalekej dedine, vybrali sme sa pešo na malú prechádzku.

Pred zavretou bránou sme zisťovali, prečo nie je otvorené. Vedeli sme, že otváracia doba je každý víkend od piatku do nedele, ale neuvedomili sme si, že náš výlet sa blíži ku koncu a je už 01.11.

Od 01.11 do 31.03. je park zatvorený ...

Boli sme dosť sklamaní, ale aspoň máme dôvod navštíviť toto miesto ešte raz. Tak sme aspoň pozbierali zopár kešiek v okolí ....

Cele Toskánsko si zaslúži samostatný výlet ... Uvidíme kedy sa to podarí.

Po návrate do hotela sme relaxovali, užívali si wellness, aj keď voda v bazéne bola trošku studenšia, nepokazilo nám to celkový dojem z tohto hotela.

Parkovacie súradnice : 43,867840°, 11,317954°

Najazdené :    8 km
Ubytovanie:   94,00 Eur (Demidoff Country Resort)

02.11.2019 - 21. deň  Cesta domov (I),(AT),(SK)


Zbalili sme všetko do auta a po raňajkách opustili hotel ...

Čakala nás náročná, skoro 1 000 kilometrov dlhá cesta domov. Aby to ubehlo rýchlejšie, v taliansku sme využili platené diaľnice. Urobili sme si pár zastávok na zakúpenie talianskych špecialít, syrov, vína aj ovocia.

Cestou sme mali dosť času aby sme mohli bilancovať, čo všetko sme zažili a videli, ale aj to, čo sme museli vynechať, lebo nás nepustil časový plán. 

Náš Kevin zvládol nástrahy talianskych ciest bez problémov. Ani s talianskymi vodičmi sme nemali žiadne problémy. Diaľnic a rýchlostných ciest aj neplatených je v Taliansku dosť. 

Domov sme dorazili o 23:00 hodine unavení z dlhej cesty. 

V aute ako aj v rôznych hoteloch sa spí dobre, ale doma je doma 😊.

Najazdené :  974 km
Diaľnica  :   44,80 Eur
Tankovanie:  119,73 Eur

Zhrnutie :
Počet dní :      21
Počet nocí v aute :      10 (z toho 9 pomocou park4night)
Počet nocí ubytovania :      10 (Booking.com)
Náklady na ubytovanie :    463,80 EUR (46,38 EUR/noc)
Najazdených kilometrov :  6919,00 km (329,5 km/deň)
Spotreba nafty :    444,50 l (6,42 l/100 km)
Náklady na naftu :    614,85 EUR (8,88 EUR/100 km)
Diaľničné poplatky :      85,00 EUR
Trajekt :      79,00 EUR
Parkovné :      35,60 EUR
Vstupné :    236,00 EUR
Celkové náklady :  1514,25 EUR (72,11 EUR/deň = 36 EUR/osobu/deň)

+ náklady na stravu, suveníry a ostatné drobnosti
 

PS: fotografií sme urobili 6933 😊


<< Freecamp po Taliansku a Sicilii - 4.časť Freecamp po Taliansku a Sicilii - Úvod >>

0 comments:

Zverejnenie komentára