27.10.2019 - 15. deň Stilo (I), Capo Colonna,(I)
Na pláži sme sa zobudili po pokojnej noci, dokonca sme stihli aj východ slnka
nad špičkou talianskej čižmy. Niekde tam o pár hodín budeme prechádzať.
Dnešný deň sme mali naplánované cestovanie s krátkou zastávkou v mestečku
Stilo, ako aj návštevu archeologickej lokality Capo Colonna.
Trajekt nám išiel presne na čas, takže sme o 9:45 boli už na pevninovej časti Talianska.
Pri vychádzaní z mesta smerom na Regio di Calabria sme sa trošku zamotali,
lebo sme zabudli odbočiť, ale vďaka Waze sme to zvládli úplne perfektne.
Cesta do mestečka Stilo viedla vedľa vyschnutej rieky Stilaro. Do
centra sme prišli presne o 12 tej hodine. Zaparkovali sme neďaleko kostola
svätého Františka a vydali sme sa po strmých a úzkych uličkách hľadať jednu
z najzaujímavejších stavieb v okolí, ktorou je byzantský chrám La Cattolica.
S vyplazeným jazykom sme sa dostali až ku vchodu. Vstupné bolo 4 Eurá na
osobu.
Z informácií, ktoré sme mali pozbierané o tomto chráme je jasné, že bol
postavený ešte v 9. storočí ako liturgické miesto pre pútnikov.
Stavba má päť kupol, ktoré majú symbolizovať Ježiša Krista a jeho štyroch
apoštolov. Chrám je zaujímavý aj tým, že bol v určitú dobu prerobený aj na
moslimskú modlitebňu, o čom hovoria niektoré nápisy a fresky odkryté na
stenách.
Po prehliadke chrámu sme sa vybrali naspäť k autu. Troška sme poblúdili v
úzkych uličkách, ochutnali miestnu zmrzlinu a vydali sa do archeologického parku s názvom Capo Colonna. Cesta nás viedla po pobreží, kde tu s kúskom diaľnice, ktorá nás odklonila viac do
vnútrozemia a potom zasa spať k pobrežiu.
Na parkovisku pri Capo Colonna sme boli sami. Vchod bol otvorený, žiadne
vstupné sa neplatilo.
Hlavným lákadlom je samozrejme pozostatok Hérinho chrámu postaveného na
brehu mora, ktorý bolo v minulosti vidieť zo vzdialenosti niekoľko
desiatok kilometrov. Žiaľ z celého chrámu je zachovaný a
zrekonštruovaný len jeden stĺp. No aj podľa neho si dokážeme predstaviť túto
mohutnú stavbu ako mohla byť veľkolepá.
Poprechádzali sme sa, poobzerali informačné tabule, sledovali zber olív a po
chvíľke oddychu sme sa vybrali smerom k mestu Taranto, cez ktoré viedla naša
ďalšia cesta.
Noc sme sa rozhodli stráviť na plážovom parkovisku neďaleko obce Policoro.
Prišli sme už za tmy. Obrovské parkovisko bolo prázdne, no počas hlavnej
sezóny tu je určite plno.
Dnes to bolo veľa kilometrov, takže na oddych sme sa už veľmi tešili.
Parkovacie súradnice : 40,251720°, 16,751667°
Najazdené : 530 km
Tankovanie: 58,59 Eur
Vstupné : 8,00 Eur (Stilo)
Najazdené : 530 km
Tankovanie: 58,59 Eur
Vstupné : 8,00 Eur (Stilo)
28.10.2019 - 16. deň Torre Colimena (I), Faro di Palascia(I), Lecce(I),
Noc bola úplne kľudná, ráno nás zobudil šum mora od neďalekých
pláži.
Ranná káva, čaj a chutné raňajky a už sme aj ukrajovali z dnešných
kilometrov.
V prístavnom meste Taranto sme sa v zápchach trošku zdržali. Toto mesto je
centrom priemyslu tejto časti Talianska. Tu sme sa nechali viesť navigačným
systémom WAZE. Očakávali sme, že nás vyvedie z kolón. To sa aj stalo. Zistili
sme jednu takú malú chybičku tejto navigácie a to, že počítal najrýchlejšiu trasu a tak nás
nasmeroval na vedľajšie dedinské cesty plné výtlkov a jám. Bolo to preto, že v
systéme mal aj tieto cesty označené ako normálne s rýchlosťou 90 km v hodine.
Ale ísť sa dalo maximálne 50 - 60kou. Takže celkove sme išli oveľa pomalšie
ako tie zápchy na hlavných cestách. Nevadilo nám to, aspoň sme videli niečo aj
z talianskeho vidieka 😊.
Po napojení sa na hlavnú cestu smerom k nášmu dnešnému prvému cieľu - k
najvýchodnejšiemu miestu pevninského Talianska, sme sa zastavili pre kešku pri
zaujímavom objekte Torre Colimena. Je to vlastne jedna z mnohých strážnych
veží, ktorú dal postaviť v roku 1568 španielky kráľ na obranu pred inváziou
Turkov.
Pri tejto veži sme si uvedomili, aké špinavé máme auto ešte z búrok a
zaplavených ciest Sicílie. Preto sme využili cestou auto umyváreň a hneď bol
svet krajší 😊. No dobre, svet nie, ale aspoň Kevin 😊.
Na parkovisko pri majáku Faro di Palascia, ktorý stojí na najvýchodnejšom cípe pevninského Talianska, sme sa dostali cca o 12:30 hodine. Boli tu asi 3 talianske autá a my sme sa tam akurát ešte zmestili. Vedľa chodníka vedúceho dole k majáku boli osadené informačné tabule v taliančine a angličtine. Ako sme klesali bližšie k majáku stala sa nám jedna zaujímavá vec, mobily sa nám prihlásili do gréckej telefónnej siete.
Cestou dole k majáku sme stretli 3 skupinky turistov a ich hlasné „bon
giorno“ bolo počuť už z diaľky. Aj sme sa trošku potešili, že sme boli pri
majáku úplne sami. V budove sa nachádza aj malé múzeum a kaviareň, ale v čase našej návštevy boli zatvorené. Keška venovaná tomuto miestu bola ešte cca 400
metrov vzdialená. Po skalnatom pobreží k nej viedol neviditeľný chodník.
Pekná keška na zaujímavom mieste.
Cestou naspäť k autu sme stretali ďalších turistov, ktorých sme pozdravili
„bon giorno“ a odpoveď naspäť bola v češtine. Tým, že sme boli jediné auto
na parkovisku, tak sa odvážili prihovoriť sa známou rečou. Prehodili sme
zopár slov a odporučili nám zastaviť sa na neďalekom veľmi zaujímavom mieste
a to pri Bauxitovom jazierku.
Jazierko bolo od majáku vzdialené iba 4 kilometre. Parkovisko bolo dobre
označené a k samotnému jazierku to bolo asi 300 metrov pešo. Nádherný kontrast
zelenej vody a do červena sfarbenej bauxitovej rudy bol fascinujúci.
Ďalšou plánovanou zastávkou bolo pobrežie s názvom Sant Andrea.
Od Bauxitového jazierka to bolo len 20 km, parkovisko prázdne, akurát bol
otvorený len jeden stánok s občerstvením.
Takéto pobrežie sme ešte počas našich ciest nevideli. Kusy skál trčali z mora
a vytvárali malé vyvýšené ostrovčeky. V lete tu musí byť plno ľudí. Na
jednotlivých skalách je nápis, aby sa po nich nelozilo. Ale viem si predstaviť
skákať z nich do vody.
Také plávanie alebo potápanie pod kamenným mostom, v krištáľovo čistej vode,
musí byť nezabudnuteľný zážitok.
Nám sa ale podarilo na jednu zo stien dostať. A to sme žiadny zákaz
neporušili 😊.
Aj keď tam bol len náš tieň, ale predsa 😊.
Tento deň sme ešte navštívili aj krásne mesto Lecce, plné barokovej
architektúry. Zaparkovať sa nám podarilo hneď vedľa brány, cez ktorú sa
vchádza do historického centra.
Ako sme prešli bránou, už aj začala na nás dýchať história. Úzke uličky,
barokové kostoly, námestia a námestíčka.
Pre nás bolo veľmi zaujímavé námestie s rímskym divadlom. Divadlo objavili
počas zemných prác v roku 1929. Na naše prekvapenie ho ponechali v centre
odokryté, opravili ho a aj v súčasnosti sa tu sporadicky konajú kultúrne
podujatia.
Prechádzali sme sa po meste, hľadali kešky, z ktorých nás jedna priviedla
k zvláštnemu stromu. Jedná sa o Fikus, ktorého vek odhadujú na 400 – 500
rokov a patrí medzi najvyššie stromy v meste.
Ďalšie naše kroky nás priviedli na námestie Piazza Duomo, kde sa nachádza
kostol z 12 storočia, ktorý prestavali na barokovú katedrálu a 70 metrov
vysoká zvonica je jednou z dominánt mesta.
Počas prechádzky mestom sa nám už začalo stmievať a my sme vedeli, že
Arbelobello už nestíhame. Tak sme si cez booking vyhľadali ubytovanie a
ešte chvíľu sme sa túlali týmto krásnym centrom.
Do Apulia Dream B&B v blízkosti Arbelobella to bolo asi 100
kilometrov. Toto ubytovanie malo vysoké hodnotenie 9,9, ktoré si však
určite zaslúžilo. Majiteľka nás kontaktovala už cestou pomocou WhatsAppu,
že či trafíme, či je všetko OK.
Pri príchode nás prekvapila moderná budova s osvetleným dvorom,
trávičkou, skrátka aj za tmy to bolo krásne. V dome mala k dispozícii 4
ubytovacie jednotky. Ale v tomto termíne tu veľa ľudí nebýva, tak sme tu
boli celkom sami. Dohodli sme čas raňajok a ihneď zaspali ...
Parkovacie súradnice : 40,793070°, 17,360540°
Najazdené : 393 km
Parkované : 2,00 Eur
Ubytovanie: 45,00 Eur (Apulia Dream B&B)
Najazdené : 393 km
Parkované : 2,00 Eur
Ubytovanie: 45,00 Eur (Apulia Dream B&B)
29.10.2019 - 17. deň Alberobello (I), Castel del Monte(I), Vieste (I)
Spalo sa nám veľmi dobre. Ešte v posteli sme kontrolovali recenzie na toto
ubytovanie. Viac rokov za sebou malo hodnotenie 10. No jednému
návštevníkovi sa nepáčilo, že je to ďaleko od verejnej dopravy, tak im
dal nižšie hodnotenie ....
Raňajky nás úplne šokovali, čerstvo upečené croasanty, jednohubky, teplé
jedlá, ovocie, šaláty, káva, čaj, jogurty, napečené múčniky, muffiny,
koláče ...
To boli raňajky asi tak minimálne pre 5 osôb.
Bolo to určite jedno z najkrajších ubytovaní, ktoré sme si pomocou booking.com v posledných rokoch rezervovali.
Po výdatných raňajkách sme sa poďakovali domácej za všetko a vybrali sme
sa do 15 km vzdialeného Alberobella.
Už cestou sme v poli videli tieto charakteristické domčeky s kužeľovitou
strechou z kameňov. Dočítali sme sa, že od začiatku 16 storočia sa
takýmto spôsobom tunajší obyvatelia snažili vyhnúť plateniu daní. Tie bolo
treba platiť za hotové pevné domy. Keďže strechy boli len z naukladaných
kameňov, dokázali ich v prípade kontroly rýchlo rozobrať a bývať tak v
„rozostavaných domoch“.
Priamo v Alberobello je takýchto domčekov na jednom mieste vyše 1
500. Preto je toto mestečko zapísané v zozname svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO.
Zaparkovali sme na neplatenom parkovisku a vybrali sa za domčekmi.
V súčasnosti je väčšina domčekov prerobená na turistické atrakcie.
Predávajú tu suveníry alebo sú v nich malé kaviarne.
Nájdu sa aj také, kde sa ešte aj v súčasnosti býva a je tam zákaz vstupu
turistom.
Bolo to naozaj veľmi zaujímavé. Keď sa budete pohybovať v tejto časti
Talianska, určite sa tu zastavte. Myslime si, že je to niečo jedinečné,
čo inde neuvidíte. Strávili sme tu príjemné doobedie.
Naša cesta ďalej pokračovala k „budove“ Casstel del Monte, ktoré je od
Arbelobella vzdialené asi 120 km.
A prečo k „budove“? Lebo celá stavba z 13-teho storočia je zahalená
tajomstvom. Dodnes sa nevie na čo vlastne táto stavba mala slúžiť. Ako
obranný hrad nie je vhodný, pretože schody sú ľavotočivé, čo by bolo pre
obrancov hradu nevýhodné. Loveckým zámkom by tiež nemal byť, lebo v
okolí sa nikdy nenachádzali žiadne lovecké revíry.
Osmičky sú pre túto stavbu priam magické. Je postavený do pravidelného osemuholníka, má osem nárožných veží s osemuholníkovým pôdorysom, na každom poschodí sa nachádza osem siení.
Bola to príjemná zastávka plná osmičiek. Ešte vstupné by mohli dať
namiesto 10 za 8 eur 😊.
Dnes nás čakala ešte dlhá cesta do mesta Vieste. Cesta viedla po krásnom
pobreží nad Manfredonským zálivom.
Do mesta Vieste sme dorazili, keď sa už začalo stmievať. Toto mesto na nás zapôsobilo asi najviac „taliansky“ zo všetkých. Boli tu úzke uličky, ľudia sa rozprávali cez okná a balkóny. Muži posedávali pred kaviarňami, hlasno debatovali, smiali sa, oslavovali...
Domáci síce sedeli v hrubých kabátoch a bundách, no nám stačili tričká s krátkymi rukávmi a krátke nohavice 😊.
Nakúpili sme v obchode základné potraviny a vybrali sme sa k moru, kde
nás navigovala aplikácia park4night.
Bola už tma, ale šum mora a piesok pod nohami boli jasným dôkazom, že
ráno to tu bude určite krásne.
Čakala nás ďalšia noc v aute, v ktorom sme naposledy na našom výlete
usínali za neustáleho šumu mora ...
Parkovacie súradnice : 41,912271°, 16,135083°
Najazdené : 308 km
Parkované : 5,00 Eur
Vstupné : 20,00 Eur (del Monte)
Najazdené : 308 km
Parkované : 5,00 Eur
Vstupné : 20,00 Eur (del Monte)
30.10.2019 - 18. deň Assisi (I)
Naša predtucha o krásnych výhľadoch sa naplnila. Raňajky, káva, čaj
pri pohľade na krásnu pláž, ktorá sa tiahla niekoľko kilometrov, boli
super.
Toto ráno sme si naozaj užili a nikam sme sa neponáhľali. Vedeli sme, že
nás čaká dlhá cesta smerom na sever. Dnešným jediným cieľom bolo mesto
Assisi.
Cestou sme si však chceli urobiť malé zastávky na pozbieranie kešiek, lebo
sme prechádzali cez viacero oblastí, kde sme chceli nájsť aspoň jednu
kešku.
Prvou zastávkou bolo miesto, kde sa nachádzal náučný chodník venovaný
hniezdeniu korytnačiek. Žiaľ, na korytnačky sme šťastie nemali, tak sme sa
zahrali aspoň v piesku ...
Ďalšia naša zastávka bola v meste Chiety, kde bola umiestnená keška v
záhrade univerzity. Podľa nás práve asi prebiehal zápis, lebo tu bolo
obrovské množstvo áut aj ľudí. No kešku sa nám podarilo nájsť rýchlo, ale
ešte do Assisi nám stále chýbalo cca 220 km.
Už príchod, pohlaď na mesto Assisi, z diaľky nám jasne hovoril, že toto
miesto dýcha históriou.
Zaparkovali sme na hornom konci mesta na platenom parkovisku, čo
najbližšie k centru. Stačilo prejsť pár metrov a ocitli sme sa pred
románskou katedrálou San Rufino z roku 1253.
Keď sme vyšli z katedrály vonku už bola skoro tma. Osvetlené uličky,
výklady, katedrály dodávali tomuto historickému mestu úplne iný rozmer.
Naše kroky smerovali na námestie Piazza delle Commune, ktoré predtým
bývalo rímskym fórom. Aj dnes sa tu pripravovali stánky na zajtrajšiu
veľkú slávnosť olív. Zaujímavosťou námestia je kostol Santa Maria sopra
Minerva, kde sa zachovalo priečelie so šiestimi stĺpmi z pôvodného chrámu
bohyne Minervy z 1. storočia p.n.l.. Súčasnú barokovú podobu nadobudol
kostol pri prestavbe v 17. storočí.
Prechádzali sme sa po uličkách mesta, obdivovali historické budovy, našli
sme kešku a užívali si celkovú atmosféru ...
Vysvietené výklady obchodov nás lákali na nákup upomienkových predmetov.
Samozrejme, ani my sme nedokázali odolať.
Najmä sladkosti a špeciálne turecký med rôznych príchutí boli
neodolateľné.
Celé mesto na nás veľmi zapôsobilo. Nebolo tu ani veľa ľudí. Nevieme, či
to bolo tým, že už bol koniec októbra alebo už bola neskoršia večerná
hodina. No my sme sa cítili fajn.
Miesto na prespatie, ktoré sme mali vyhliadnuté, bolo vzdialené cca 10
minút, tak sme sa nikam nemuseli ponáhľať a prechádzali sme sa úzkymi uličkami ...
Parkovacie súradnice : 43,061296°, 12,645786°
Najazdené : 545 km
Parkované : 2,60 Eur
Diaľnica : 15,00 Eur
Tankovanie: 110,00 Eur
Najazdené : 545 km
Parkované : 2,60 Eur
Diaľnica : 15,00 Eur
Tankovanie: 110,00 Eur
31.10.2019 - 19. deň Grotte di Fassasi (I), Furlo (I)
Ráno sme sa zobudili do úplnej hmly, žiadny výhľad do doliny.
Po chvíľke sa rozpršalo, tak sme sa rozhodli, že raňajkovať budeme v
neďalekom McDonalde. Dnes sme mali na pláne návštevu Jaskyne Grotte di
Fasassi pri obci Genga.
Od miesta nášho nocľahu na parkovisko to bolo cca 80 kilometrov, ktoré sme
absolvovali v daždi. Super, že sme dnes mali na pláne jaskyňu, kde sme predpokladali, že nebude pršať 😊.
V okolí parkoviska bol predaj lístkov ako aj stánky so suvenírmi. Lístok
pre dospelú osobu stál 18 Eur. V cene bola aj preprava kyvadlovým
autobusom z parkoviska až k vstupu do jaskyne, ktorá sa nachádza vedľa
cesty vedúcej pomedzi kopce. Zastaviť priamo pri jaskyni smie len
kyvadlová doprava.
Do odchodu autobusu sme mali asi 20 minút, ale tie ubehli tak rýchlo, že
sme ani nestihli obehnúť všetky stánky.
Kvapľová výzdoba bola pre nás úplne iná ako sme zvyknutí v našich slovenských jaskyniach. Na fotkách sa to asi zachytiť nepodarilo, no odporúčame návštevu, aby to každý z vás zažil.
Strávili sme v jaskyni cca jednu hodinu. Na parkovisku už čakala ďalšia
partia turistov, ktorých bolo už oveľa viac ako v našej skupine. Asi to
bolo aj tým, že už prestalo pršať. Za mienku stoja ešte verejné WC pri
parkovisku. Sú pekné, čisté ale na „turecký“ štýl.
Od parkoviska pri jaskyni to bolo iba cca 4 kilometre k nášmu ďalšiemu
cieľu a to ku kostolu s názvom Tempio del Valadier – Valadierov chrám.
Privítalo nás prázdne parkovisko, čo nás potešilo. Cesta ku chrámu bola
celkom fajn, asfaltová 😊. Ale to stúpanie ... dalo nám zabrať, o to viac
sme sa po cca 30 minútach tešili z úspešného zdolania tohto kopca.
Ak sa budete pohybovať v týchto končinách Talianska, nevynechajte ani toto
miesto, ktoré nás nabilo svojou energiu a myslíme si, že každý tu nájde
svoje ...
Po prírodných pamiatkach sme si išli obzrieť aj ľudské výtvory z obdobia
Rimanov. Namierené sme mali do údolia Furlo, kde sa mal nachádzať tunel z
roku 78 nášho letopočtu.
Už cestou nás kešky informovali o stavbách postavených v období Rimanov,
mostoch, aquaduktoch, ktoré sú ako pozostatky rímskej cesty Via Flaminia,
ktorá viedla z Ríma až k jadranskému moru a celkovo mala cca 283 km.
Zachovalou stavbou z tejto cesty je aj most pri meste Cagli.
Ďalšia stavba sa nachádza pri dedine Acqualanga. Vďaka geocachingu sme mali
možnosť si všimnúť tieto miesta a zastaviť sa pri nich.
Je to naozaj úchvatné dielo, hlavne ak si uvedomíme, aké nástroje mali pred
rokom 79 nášho letopočtu k dispozícií.
Do tvrdej skaly bol vytesaný 40 m dlhý, 5 metrov široký a 5 m vysoký tunel.
Dnes bolo upršané počasie, tak tu bolo turistov menej, ale pripravené
parkoviská ako aj reštaurácie sú znakom toho, že sem chodí asi veľa
ľudí.
Škoda, že náš itinerár nepočítal s dlhším pobytom v tejto oblasti. Ak sa sem
ešte dostaneme, určite strávime pár dní objavovaním všetkého, čo nám táto
oblasť ponúka.
Poslednou pamiatkou, ktorá nás podľa nášho itineráru v Taliansku čakala, bola majestátna
socha vytesaná priamo do skaly v rezidencii Villa di Pratolino v Toskánsku.
Pomocou Bookingu sme si našli ubytovanie neďaleko Pratolina v hotely
Demidoff Country Resort, kam sme dorazili o 20 tej hodine.
Hotel prekvapil svojou polohou ale aj vybavením. V cene boli fantastické
raňajky a wellness.
Parkovacie súradnice : 43,867840°, 11,317954°
Najazdené : 391 km
Diaľnica : 6,20 Eur
Ubytovanie: 48,20 Eur (Demidoff Country Resort)
Vstupné : 36,00 Eur (Grotte di Frasassi)
Najazdené : 391 km
Diaľnica : 6,20 Eur
Ubytovanie: 48,20 Eur (Demidoff Country Resort)
Vstupné : 36,00 Eur (Grotte di Frasassi)
01.11.2019 - 20. deň Pratolino (I)
Ráno nás prekvapil výhľad z balkóna priamo na vzdialenú Florenciu.
Raňajky boli fantastické, wellness vyzeral byť super, tak sme sa rovno
dohodli na informáciách, aby sme mohli zostať ešte jednu noc a trošku sa zregenerovali po náročnej ceste a pred cestou domov. Najskôr nás odbili, že
sú plný a nemali voľnú izbu, no chvíľku ťukali do počítača a podarilo sa
im tam niečo vymyslieť a nakoniec sme mohli zostať.
Keďže našim hlavným cieľom bola socha v neďalekej dedine, vybrali sme sa
pešo na malú prechádzku.
Pred zavretou bránou sme zisťovali, prečo nie je otvorené. Vedeli sme, že
otváracia doba je každý víkend od piatku do nedele, ale neuvedomili
sme si, že náš výlet sa blíži ku koncu a je už 01.11.
Od 01.11 do 31.03. je park zatvorený ...
Boli sme dosť sklamaní, ale aspoň máme dôvod navštíviť toto miesto ešte raz.
Tak sme aspoň pozbierali zopár kešiek v okolí ....
Cele Toskánsko si zaslúži samostatný výlet ... Uvidíme kedy sa to podarí.
Po návrate do hotela sme relaxovali, užívali si wellness, aj keď voda v
bazéne bola trošku studenšia, nepokazilo nám to celkový dojem z tohto
hotela.
Parkovacie súradnice : 43,867840°, 11,317954°
Najazdené : 8 km
Ubytovanie: 94,00 Eur (Demidoff Country Resort)
Najazdené : 8 km
Ubytovanie: 94,00 Eur (Demidoff Country Resort)
Zbalili sme všetko do auta a po raňajkách opustili hotel ...
Čakala nás náročná, skoro 1 000 kilometrov dlhá cesta domov. Aby to ubehlo
rýchlejšie, v taliansku sme využili platené diaľnice. Urobili sme si pár
zastávok na zakúpenie talianskych špecialít, syrov, vína aj ovocia.
Cestou sme mali dosť času aby sme mohli bilancovať, čo všetko sme zažili a
videli, ale aj to, čo sme museli vynechať, lebo nás nepustil časový
plán.
Náš Kevin zvládol nástrahy talianskych ciest bez problémov. Ani s
talianskymi vodičmi sme nemali žiadne problémy. Diaľnic a rýchlostných
ciest aj neplatených je v Taliansku dosť.
Domov sme dorazili o 23:00 hodine unavení z dlhej cesty.
V aute ako aj v rôznych hoteloch sa spí dobre, ale doma je doma 😊.
Najazdené : 974 km
Diaľnica : 44,80 Eur
Tankovanie: 119,73 Eur
Diaľnica : 44,80 Eur
Tankovanie: 119,73 Eur
Zhrnutie :
Počet dní | : 21 |
Počet nocí v aute | : 10 (z toho 9 pomocou park4night) |
Počet nocí ubytovania | : 10 (Booking.com) |
Náklady na ubytovanie | : 463,80 EUR (46,38 EUR/noc) |
Najazdených kilometrov | : 6919,00 km (329,5 km/deň) |
Spotreba nafty | : 444,50 l (6,42 l/100 km) |
Náklady na naftu | : 614,85 EUR (8,88 EUR/100 km) |
Diaľničné poplatky | : 85,00 EUR |
Trajekt | : 79,00 EUR |
Parkovné | : 35,60 EUR |
Vstupné | : 236,00 EUR |
Celkové náklady | : 1514,25 EUR (72,11 EUR/deň = 36 EUR/osobu/deň) |
+ náklady na stravu, suveníry a ostatné drobnosti
PS: fotografií sme urobili 6933 😊
<< Freecamp po Taliansku a Sicilii - 4.časť | Freecamp po Taliansku a Sicilii - Úvod >> |
0 comments:
Zverejnenie komentára