Začiatkom týždňa sme dostali nápad na vypadnutie z pracovného kolotoča. Dlhšiu dobu sme mali naplánovanú návštevu Malej Fatry. Predpoveď počasia na víkend veštila v noci dážď a búrky, tak sme sa rozhodli, že nebudeme spať v aute, ale objednáme si nejaké ubytovanie aj s bazénom, aby bola zábava aj v prípade horšieho počasia.
11.06.2021 - 1. deň Šútovský vodopád (SK)
Ráno sme mali ešte nejaké povinnosti, tak sme z domu odchádzali trošku neskôr, ako sme plánovali. Na dnešný deň sme mali vymyslenú návštevu Šútovského vodopádu a prípadne návštevu Terchovej.
Do obce Šútovo sme dorazili pár minút po 12tej. Na parkovisku V blízkosti začiatku Šútovskej doliny bolo cca 20 áut a jeden autobus. Na to, že bol piatok poobede, to bolo podľa nás celkom veľa. Z blízkej chaty Fatranka vybehol pán a vypýtal si parkovné 2,50 Eur za auto na celý deň a poprial nám príjemnú prechádzku. Bolo to od neho veľmi milé. Ešte na parkovisku sme si pozreli aké kešky nás na ceste čakajú. Je tu taká typická zmes kešiek - multina, eartka a aj tradičná.
Prečítali sme si prvú informačnú tabuľu náučného chodníka, z ktorého sme sa dozvedeli, že vodopád je vzdialený cca 3770 m a s úsmevom na tvári sme sa vybrali na prechádzku po asfaltovej ceste. Pri zbieraní indícii na multinu sme zistili, že tradičná keška je už za nami ... povedali sme si, že nevadí, nájdeme ju na spiatočnej ceste.
Popri tejto asfaltovej ceste sa kľukatil Šútovský potok aj so svojimi prítokmi. Na potoku boli prítomné protipovodňové stavby, ktoré nám vytvárali peknú vizuálnu aj zvukovú kulisu.
Počasie bolo ideálne, rastliny krásne zelené, kvety rozkvitnuté a samozrejme aj zvieratá sa vyhrievali na slniečku.
Popri obdivovaní fauny a fluóry sme vylúštili všetko potrebné na nájdenie multiny (GC6048J – Protipovodňová), ktorej finál bol našťastie pred nami po ceste.
Asi po 1,5 km sme narazili na odbočku k chate Vodopád, ktorú sme však nenavštívili, pretože sme ešte neboli unavení ,😀akurát sme vyštartovali 😀. Ako sme pokračovali v ceste po náučnom chodníku a modrej TZT tak sa asfaltová cesta zmenila na lesnú, skalnatú ...
Metre k vodopádu nám ubiehali celkom rýchlo, keďže stúpanie bolo veľmi mierne ... 😀
Cestou nás sprevádzal nielen šum potoka ale aj spev vtákov. Napríklad tento malý, urobil taký hluk, až sme nechceli uveriť, že z takého telíčka môže vychádzať toľko decibelov...
Zároveň nás zaujali aj zničené mosty a drevené lávky, ktoré už nikam neviedli. Asi sú to pozostatky pôvodných ciest, kadiaľ voda pretekala. Dnes si už našla nové koryto ... Pekný dôkaz o sile prírody.
Po necelých dvoch hodinách príjemnej prechádzky sme sa dostali k odbočke z modrej TZT k vodopádu.
K vodopádu to bol už naozaj len kúsok. Práve prechádzali okolo nás turisti, ktorí nás upozornili na to, že ak nechceme mat mokré oblečenie, tak sa nemáme k vodopádu moc približovať 😀.
Už prvý pohlaď na vodopád bol fantastický.
Na fotografii sa nedá vôbec zachytiť, aký je mohutný .... 38 m vysoký ...
Nikoho tu nebolo, tak sme chvíľku posedeli na lavičkách, vybalili obložené žemle, ktoré sme si ešte doma pripravili a vychutnávali si túto atmosféru. Pohľadali sme čo sa dalo na logovanie earth kešky (GC6QPN2 – Šútovský vodopád) a vybrali sa na spiatočnú cestu.
Rozlúčili sme sa s vodopádom a kráčali po už známej ceste, keď sme zbadali ďalšieho obyvateľa tunajších lesov.
Salamandra sa vyhrievala na slniečku a vôbec jej nevadilo, že si ju fotíme. Len jemne otočila hlávku, asi vedela, z ktorej strany je fotogenickejšia 😀.
Cesta s miernym klesaním bola celkom fajn, tentokrát sme nezabudli ani na „zabudnutú“ kešku (GC7VXME - Doliny Turca 25 - Šútovská dolina) a pred 16tou hodinou sme si už pochutnávali na štrúdli a osviežovali sa kofolou v chate Fatranka.
Cestou do hotela BOBOTY, kde sme mali objednané ubytovanie, sme sa na chvíľku zastavili aj pri „slávnom“ kameňolome v Šútove. Chýri o modrastej vode a krásnom prostredí neklamali. Trošku sme sa poprechádzali na brehu, urobili fotky na pamiatku a vybrali sa do Kubína na nákupy.
O 18tej hodine sme dorazili do hotela a po ubytovaní sme využili bazén. Výhľad z neho bol na nezaplatenie ...
12.06.2021 - 2. deň Veľký Kriváň (1709 m.n.m.) (SK), Chleb (1646 m.n.m.) (SK), Hromové (1666 m.n.m.) (SK), Poludňový grúň (1646 m.n.m.) (SK)
Zobudili sme sa do krásneho rána, aj keď predpoveď veštila okolo 12tej dážď alebo aj búrky. Preto sme sa ponáhľali s hotelovými raňajkami, aby sme stíhali štart lanovky z Vrátnej doliny hore. V hotely sme dostali voucher na 50 % zľavu na lanovku, čo bolo super. Pre istotu sme si kúpili spiatočný lístok, ktorý bol takto drahší iba o 1 Euro. Nevedeli sme, či nás dážď nevráti z polovice cesty 😀.
O 8:40 hodine sme už mali kúpené lístky a nasadali do lanovky. Na nás, celkom slušný čas 😀.
Po vystúpení z lanovky sme sa rovno vybrali k rozcestníku na Snilovské sedlo, odkiaľ bol pekný výhľad do doliny a vedeli sme, že ak sa počasie nepokazí, čaká nás krásna prechádzka.
Prvý náš dnešný cieľ bol kopec Veľký Kriváň (1709 m.n.m.), čo je najvyšší vrch Malej Fatry. Na naše prekvapenie bolo pred nami už celkom veľa turistov.
Začalo sa naše obľúbené stúpanie, ale výhľady, ktoré sa nám ukazovali boli tak nádherné, že sme si to ani neuvedomili.
Dokonca aj náš hotel bol odtiaľ na dohlaď ....
Vidíte ho? Tu je 😀.
Chodník bol široký, takže nás všetci rýchli turisti mohli pokojne predbehnúť. Nám naše tempo stačilo, aj tak sme mali jazyk až po skaly, keď sme dosiahli náš dnešný prvý „vrchol“.
Tam na vrchole sa nás zišlo viacero, tak sa mi nepodarilo odfotiť nič, čo by nepodliehalo GDPR 😀, tak sme odfotili vrchol Veľkého Kriváňa až pri ceste na protiľahlý kopec Chleb (1646 m.n.m.).
Na moje prekvapenie nám cesta na vrchol Veľkého Kriváňa a späť na Snilovské sedlo netrvala o moc dlhšie než nás informovali turistické tabule. ( asi boli zlé 😀😀😀). Celkom nám to trvalo 1 hodinu a 20 minút.
Podľa rozcestníka nám cesta na ďalší vrchol Chleb mala trvať 30 minút. No už po pár krokoch sme vedeli, že tentokrát sa k času na tabuliach ani nepriblížime ...
Zaujali nás rôzne kvetinky, ktoré cestou rástli a krásne kvitli ...
Jednoducho, bolo krásne sa tu prechádzať ... veľa ľudí len vybehne na kopec a urobí fotku, no nám to trvalo na Chleb skoro hodinu 😀. Na vrchole bolo zas veľa ľudí ... tak sme sa radšej vybrali ďalej po červenej značke na vrchol s názvom Hromové (1636 m.n.m). Počasie nám zatiaľ prialo, mraky sa ukazovali len v diaľke. Boli sme radi, že sa predpoveď počasia zatiaľ nenaplnila ...
Výstup na Hromové bol miestami náročný ale krátky 😀. Z vrcholu sme mali pekný výhľad na oba už dnes zdolané kopce, Chleb a aj Veľký Kriváň.
Cesta po červenej TZT nám ubiehala veľmi príjemne. Výhľady na všetky strany boli úchvatné. Ani nevieme ako a zrazu sme zdolali Steny - Južný vrchol (1625 m.n.m), Steny, Severný vrchol (1535 m.n.m) a blížili sme sa k Poludňovému Grúňu, kde sme mali odbočiť na žltú TZT smerom k Chate na Grúni.
Celý čas sme mali nádherný výhľad na Malý a Veľký Rozsutec. Tieto kopce sú také majestátne ako keby ani nepatrili sem do Malej Fatry.
K Poludňovému Grúňu sme sa dostali cca o 13:20 hodine, čiže sme sa po hrebeni prechádzali 4,5 hodiny a prešli sme cca 6,5 kilometra.
A prečo to rekapitulujeme už teraz? No klesanie po žltej TZT bolo také prudké, že sme si mysleli, že to ani nedáme a zahynieme v polovici kopca.
Jedná sa o naozaj strmé klesanie, kde na 1,5 km klesnete skoro 500 výškových metrov. Nám to trvalo 1 hodinu a 40 minút.
Unavení sme si sadli pred chatu, dali si fajnovú polievku a zaslúženú kofolu.
Popri tom sme obdivovali, aký kopec sme zvládli smerom dole ... naše kolená dostali statočne zabrať ...
Tak, ak si to klesanie chcete sami vyskúšať, nech sa páči. No my, ak by sme sem išli nabudúce, tak to asi otočíme späť a vrátime sa k lanovke 😀.
Žltá TZT pokračovala cez lúku smerom k parkovisku pri lanovke. O chvíľku sme sa ocitli v lese a už sme len počuli ako sa vietor rozfúkava. Bolo tu už len také mierne klesanie, tak sme pridali do kroku. Liať ako z krhly nám začalo asi kilometer pred parkoviskom.
Presne keď sme urobili túto fotku, tak sa rozpršalo.
Lialo statočne, až pokiaľ sme nevyšli z lesa ...
K autu sme sa dostali o 17tej hodine a mali sme v nohách cca 12 kilometrov.
Bol to krásny deň a aj počasie bolo veľmi prívetivé.
Ešte som zabudol na kešky. Celou touto trasou sa tiahla séria LAB kešiek s názvom „Malofatranské kolečko“ s perfektným finalom „GC8ZH40 - Adventure Lab: Malofatranské kolečko“.
Taktiež sa nám podarilo nájsť tradičné kešky venované vrcholom:
„GC1VNN8 – Kriváň“,
„GC1YRCH - Chleb 1646 m n. m.“,
„GC2X0EN - Hromové - Thunder cache“,
„GC2TQKP - Steny“,
„GC1ZA20 - Poludňový Grúň“.
Po náročnom klesaní nás čakala keška „GC2TNTW - Chata na Grúni“ a na moje prekvapenie aj STF na keške „GC9CDYP - Prameň pod chatou na Grúni“. Poslednou bola keška „GC40T4N - vo Vrátnej“ neďaleko od auta.
Po príchode do hotela sme sa hodili 😀 do bazéna a potom si v hotelovej reštaurácii vychutnali fajnovú večeru. Naozaj to bol skvelý deň.
13.06.2021 - 3. deň Terchová (SK)
Po náročnom dni sme si dopriali zaslúžený oddych a na raňajky sme sa vybrali neskoro. Hotel však nesklamal a aj napriek malému počtu ubytovaných hostí bolo na raňajkách všetkého dosť. Dokonca nás prekvapila aj krupicová kaša, ktorú si dali deti pri vedľajšom stole.
Keďže s počasím to vyzeralo všelijako, tak sme sa rozhodli, že dnes žiadna túra nebude a navštívime Terchovú. Samozrejme najzaujímavejšie miesta nám pomôže odhaliť geocaching 😀.
Na parkovisko pri Jednote v Terchovej sme dorazili presne o 10 tej hodine. Odtiaľto to bol len kúsok k Jánošíkovej soche z oceľového plechu v nadživotnej veľkosti. Meria 7 a pol metra. Postavili ju v roku 1988.
Tomuto miestu je venovaných viac kešiek (tradička GC6YK5Z - Pamätník Juraja Jánošíka, virtuálka GC7B98D – Zbojník a hrdina a aj LAB keška). Socha je naozaj monumentálna a vedie k nej upravený náučný chodník.
Sochu sme si prezreli z blízka, potom sme sa vybrali smerom k amfiteátru, kde sa mala nachádzať ďalšia z LAB kešiek. Cestou sme však natrafili na multinu GC99W4K – Medvedia stopa, ktorá je venovaná detskému náučnému chodníku s názvom „Terchovský medvedí chodník“.
Je to vlastne len taký krátky chodník, ktorý bol v roku 2015 vybudovaný ako skratka k amfiteátru. Cestou sa nachádza 5 informačných tabúľ, rôzne rebríky, preliezky alebo aj medvedí brloh, ktoré sú pre deti určite zážitkom. Hľadaním tých správnych indícií sme tu strávili asi hodinu. Niežeby to bolo zložité, ale bol tam taký malý chyták, na ktorý sme nevedeli prísť. Tak sme to nakoniec vzdali a vybrali sme sa k amfiteátru, kde sme našli indície potrebné k LABke.
Cestou späť k autu nás zlákala reštaurácia „Drevenice Terchová“, kde sme si pôvodne chceli dať len kofolu, ale ponuka halušiek a rezňa v pivovom cestíčku bola neodolateľná 😀. No teda aspoň my sme neodolali 😀.
Ďalším miestom kam nás kešky zaviedli bola kalvária. Autom sme prišli až skoro na úvodné zastavenie.
Celá kalvária je svojim spôsobom unikátna a to z toho dôvodu, že tu na nej na rozdiel od ostatných kalvárií nenájdete kaplnky, ale kríže položené na zemi a sochy. Sú vyrobené z kameňa a doplnené skleneným detailom.
Na vrchole cesty sa nachádza majestátny kamenný oltár - Cyrilo-metodský kríž z roku 2006.
Zalogovali sme LABku, vylúštili súradnice finálu multiny, no tradičnú kešku venovanú tomuto miestu sa nám nepodarilo nájsť.
O pár minút sme už sedeli v aute na ceste k dedine. Oproti nám sa objavovali hlúčiky veriacich, ktorí sa na nás dosť „škaredo“ pozerali ... no čo už ... nikde tam žiadny zákaz vjazdu nebol. Boli sme pripravení zastaviť na krajnici a všetkých pustiť smerom hore, ale boli rozťahaní po malých skupinkách ...
O pár minút sme už parkovali pri kostole Svätého Cyrila a Metoda, v ktorom sa nachádza známy Terchovský betlehem. Ten sa každoročne rozrastá o nové časti od roku 1976. Nachádza sa za vstupnými dverami kostola. Obsahuje aj pohyblivé časti, ktoré sa dajú jednorazovo spustiť tlačidlom a na pár minút sa dá všetko do pohybu. Veľmi pekné ... (Aj tu bola LABka 😀).
Dozvedeli sme sa veľa zaujímavého a hlavne sme si oddýchli v tom prudkom stúpaní 😀.
Na vrchole kopca nás čakala rozhľadňa, bufet a veľké „Terchovské srdce“.
Najskôr sme vybehli na rozhľadňu, urobili fotky celej Terchovej a priľahlých dolín. Našli sme kešku (GC64G8C – Rozhľadňa na Oblaze – Terchová), ktorá je priamo v rozhľadni.
Kúsok od rozhľadne sa nachádza aj Terchovské srdce, ktoré môže byť pekným spestrením fotografií 😀.
Klesanie od rozhľadne k zaparkovanému autu sa dalo zvládnuť za pár minút. Po príchode k autu sme si skontrolovali maily a dostali sme malú radu od autora ku keške Medvedia stopa. Tak sme sa teda ešte raz vrátili na tento náučný chodník a našli aj pekne maskovanú kešku.
Už bolo pomaly 15:30 hodín, tak sme sa rozhodli vydať na spiatočnú cestu domov ...
Bol to veľmi príjemný víkend a nakoniec aj sľubované zlé počasie sa nedostavilo, tak sme spokojní a plný zážitkov ukončili tento výlet 😀.
0 comments:
Zverejnenie komentára