Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 1.časť (14.9.2020 - 19.9.2020)

Tento COVIDOVI rok sme mali rôzne plány kam sa vyberieme na trip. No situácia so zatváraním hraníc a povinným testovaním nás primäla k nápadu, ktorý by sa dal nazvať asi takto „Keď nemôžeme za hranice, poďme aspoň po hraniciach“.

Vymysleli sme si okruh Slovenskom po cestách, ktoré sa nachádzajú čo najbližšie k hraniciam. Samozrejme s návštevou všetkého zaujímavého, čo cestou stretneme. Hlavne sme chceli navštíviť všetky trojhraničné body so susednými štátmi. 

14.9.2020 - 1. deň  Trojhranica (SK,AT,HU), Čunovo (SK), VD Gabčíkovo (SK)

Naša cesta sa začala v pondelok cestou do Bratislavy. Mali sme obavy, že budú na ceste zápchy ako každý pondelok. Našťastie sa naše obavy nenaplnili. V utorok 15.09. bol na Slovensku štátny sviatok, preto asi ľudia využili možnosť dovolenky a predĺžili si víkend.

Náš prvý naplánovaný cieľ bol trojhraničný bod na Slovensko - Rakúsko - Maďarských hraniciach.

O tomto mieste vieme, že sa tu nachádzajú umelecké diela umelcov zo všetkých troch krajín a že najlepšie sa sem dá dostať na bicykli. Ten sme k dispozícii nemali, tak sme si už doma zisťovali, kde je najrozumnejšie zastaviť a ako sa prejsť pešo.

Voľba padla na poľnú cestu pri starom hraničnom priechode Čunovo – Rajka. Tadiaľto vedie aj červená TZT priamo k trojhranici.

Kým sme sa sem vybrali, museli sme samozrejme v hlavnom meste absolvovať pár povinných zastávok 😊(Avion, McDonald …). Na určené miesto sme dorazili o 13tej hodine, takže celkom včas 😊.

Cestou po TZT nás prekvapil plot, ktorý je natiahnutý pozdĺž diaľnice. Avšak ponad diaľnicu vedie most, cez ktorý sa dá zdolať aj táto prekážka. No keď sme prišli bližšie k plotu tak sme zistili, že plot je upravený tak, že sa dá v pohode aj prejsť.

Po tejto poľnej ceste to boli necelé 2 kilometre k nášmu cieľu. Prekvapilo nás koľko umeleckých diel tu bolo sústredených na jednom mieste.

Taktiež je tu posedenie pri zaujímavom trojuholníkovom stole.

Samozrejme tomuto miestu je venovaná aj keška "GC1B1PJ - Gallery at Triplex", ktorú sme mali v pláne odloviť už veľmi dlho.

K autu sme sa vrátili niečo po 14tej hodine, takže celá zastávka nám trvala asi hodinu.

Ďalej sme pokračovali v ceste ku kaštieľu v obci Čunovo, kde sme chceli nájsť kešku venovanú tomuto miestu, no žiaľ sme ju nenašli. Škoda, že si necháme naše historické budovy takto chátrať. Však aj tento kaštieľ, postavený v roku 1770 a aj vedľa stojaca sýpka z druhej polovice 16 storočia sú toho dôkazom. Obe budovy sú ohradené plotom a pomaly dožívajú ...

Vo vedľa stojacej čárde sme si dali kofolu a vybrali sa po plánovanej ceste do areálu Divoká voda Čunovo.

Počasie bolo priam ideálne. Vedľa hotela Divoká voda sa ľudia kúpali v bazéne ... 

My sme si obehli areál a našli kešku s názvom "GC1KNBJ - Rafting cache". Celý areál je veľmi pekný a dá sa tu stráviť pár chvíľ, či už aktívne alebo len prechádzkou. Areál bol sprístupnený v roku 1996 v nadväznosti na spustenie projektu vodného diela Gabčíkovo.

Pred prejazdom po múre priehrady v Gabčíkove sme sa vybrali k známej Hullám Csárde na brehu starého koryta Dunaja neďaleko prístavu. Táto malá reštaurácia tu stojí od roku 1927 a stále patrí pôvodným majiteľom. Samozrejme povodne ju niekoľkokrát zatopili, ale stále prežila. 

Dôkazom vysokej vody sú tabuľky s dátumom povodne a dosiahnutou výškou vody ...

Žiaľ počas našej návštevy mali zatvorené, tak sme si dali kávičku v neďalekej modernej budove pri prístave.

Cez priehradný múr sme už v minulosti viackrát prechádzali, preto to pre nás žiadna novinka nebola. Ale určite odporúčame navštíviť toto miesto a aj vyhliadkovú vežu, z ktorej je vidieť naozaj doďaleka. Sledovanie vplávania a vyplávania lodí do a z plavebnej komory sa bude páčiť najmä deťom. Počas nášho prejazdu práve jednu z dvoch plavebných komôr opravovali.

Pri pokračovaní v našej ceste sme navštívili aj zaujímavý park sôch historických osobností v obci Číčov.

Jedná sa o súbor drevených sôch vodcov uhorských kmeňov ...

Už sa pomaly stmievalo, tak sme si začali hľadať miesto na nocovanie. Ku keške "GC892BT- Arcibiskupský lel", ktorá je venovaná zbúranému kostolu z 11 storočia, bolo treba prejsť po poľnej ceste pár kilometrov. Toto miesto sa nachádza naozaj uprostred ničoho. Pôvodne sme chceli nocovať pri kostolíku, ale obávali sme sa dažďa a v prípade veľkého blata by sme sa nemuseli dostať naspäť do civilizácie.

Vrátili sme sa kúsok späť na pevnejšiu cestu, kde sme sa rozhodli prenocovať.

Zastavili sme približne na rovine a pri pohľade z okna sme zostali prekvapený, prečo sa to „šero“ okolo nás hýbe. Boli to komáre, ktoré zobrali nášho Kevina útokom. Bolo ich neskutočne veľa. Všetky úpravy auta na spanie sme sa snažili urobiť bez vystúpenia. Nakoniec bolo treba vystúpiť ....

Potom čo sme konečne zaľahli, trvalo nám ešte hodnú chvíľu, kým sme ich (potvorky krvilačné) všetky pozabíjali.

Parkovacie súradnice : 47,756906°, 17,891924°

Najazdené :  151 km

15.9.2020 - 2. deň  Veľkolélsky ostrov (SK), Komárno (SK), Wellnes Patince (SK)

Ráno sme sa zobudili celkom dobre vyspatý. Mali sme veľké obavy, že ráno sa komáre dostanú znovu do auta, ale bolo to nakoniec fajn. Nocovať niekde v poli síce neprináša žiadne pekné výhľady, ale na druhej strane nás tam nikto neruší ...

Po kávičke, čaji a raňajkách sme sa vybrali na neďaleký Velkolélsky ostrov.

Zaparkovať sa dalo hneď pri kempingu Zlatý Hucul. Bol tu fungujúci bufet a malá ekofarma so zvieratami.

Tento ostrov na Dunaji patrí medzi naše najkrajšie a skupina nadšencov sa snaží o jeho zveľaďovanie a ochranu. Ďalšou zaujímavosťou je, že scenérie ostrova boli využité pri nakrúcaní rozprávky Mahuliena zlatá panna z roku 1986. Na pamiatku bol most, ktorý vedie na ostrov, v roku 2015 pomenovaný na „Mahulienin most“.

Informácie o ostrove nesklamali, bolo tu naozaj krásne. Lúky, kone, pláž na brehu Dunaja ... určite by sa tu s deťmi dal stráviť pekný výlet.

Nás však už čakalo neďaleké mesto Komárno, kde sme síce už boli, ale nové LAB kešky nám chystali ukázať aj miesta, ktoré až tak dobre nepoznáme. Vzhľadom k tomu, že bol štátny sviatok, tak sme zaparkovali v centre mesta bez problémov a bez poplatku. Vytiahli sme kolobežky (výnimočne sme ich nezabudli doma 😊) a vydali sa do mesta ...

Známe námestie Európy bolo skoro bez ľudí. Aj známa Komárňanská pevnosť bola zatvorená. Nám to vôbec neprekážalo, keďže sme jej prehliadku už absolvovali v minulosti.

Po rýchlom obede sme sa zastavili pri sútoku Váhu a Dunaja. Je to veľmi zaujímavé miesto, kde sa stretáva obrovské množstvo vody ... Na kolobežkách sme absolvovali skoro 4 kilometre.

Následne sme sa vybrali popri hraniciach smerom na východ. No ďaleko sme sa nedostali. Vedľa cesty sa nachádzal billboard upozorňujúci na Wellness Hotel Patince. Krajšia polovica našej výpravy hneď rozhodla, že ideme využiť krásny slnečný deň na slnenie a plávanie v tomto peknom prostredí. Tomu sa „nedalo“ odolať.

Cestou v Patinciach sme ešte odbočili ku keške "GC78A71 - Slovenský južný pól". Je to najjužnejšie miesto na Slovensku. Žiaľ kešku sme nenašli, zato sme vo vysokej žihľave získali imunitu proti reume 😊.

Hotel aj wellness nás nesklamali. Využili sme všetko, čo nám Patince ponúkli.

Aj keď sme sa dnešný deň na mape moc neposunuli, tak teplá voda bola fajn a my sme si poriadne oddýchli pred ďalšou cestou.

Parkovacie súradnice : 47,747872°, 18,307395°

Najazdené :   51 km
Ubytovanie:  132,84 Eur (Wellness Hotel Patince)

16.9.2020 - 3. deň  Štúrovo (SK), Burda (SK), Šahy (SK), Pustý kostol (SK)

Noc bola samozrejme super, raňajky tiež. Po raňajkách sme sa rýchlo pobalili a vybrali sa ďalej do najbližšej dediny.

V obci Žitava sa nachádza zaujímavý pamätník na historickú udalosť z roku 1606. Na tomto mieste podpísali mierovú dohodu Habsburgovci s Osmanskou ríšou. Mier bol podpísaný na 20 rokov. Osmanská ríša prvý krát uznala Habsburgovcov ako partnerov. Pamätník bol postavený pri príležitosti 400 výročia tejto udalosti.

Pri našej ceste smerom na východ sme navštívili obec Kravany nad Dunajom. Tu sa im podarilo v roku 2013 na brehu Dunaja postaviť 17 metrov vysokú vyhliadkovú vežu. Okolie tejto veže bolo veľmi pekne udržiavané, na brehu Dunaja boli lehátka ...

Stačilo vyšliapať len 90 schodov aby sme si mohli užiť výhľady do okolia, hlavne na mohutný Dunaj. Škoda len, že neboli lepšie podmienky na výhľady 😊.

Do Štúrova sme sa dostali približne o 11 tej hodine. Zaparkovať sa nám podarilo pri známom kúpalisku Vadas. Odtiaľ je to do centra len na skok. Na prehliadku dobre známeho mesta sme opäť použili kolobežky. Tu na rovine je to, podľa nás, super dopravný prostriedok.

Prešli sme námestím, navštívili vojenský cintorín. Málokto vie, že na tomto cintoríne je pochovaných vyše 5 000 sovietskych vojakov, ktorí zomreli počas druhej svetovej vojny.

Ono je to vlastne taký paradox, že podľa nás, najznámejšie veci Štúrova sa nenachádzajú v Štúrove 😊. Je to napríklad most Márie Valérie spájajúci Štúrovo s maďarským Ostrihomom, ktorý bol postavený v roku 1895. V roku 1944 ho ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu. Nanovo ho postavili až v roku 2001. To druhé je vlastne pohľad na baziliku sv. Štefana v Ostrihome, ktorá sa týči na malom pahorku nad mestom. Tento pohlaď je jedinečný. Takýto pohľad na baziliku nemajú ani na Maďarskej strane Dunaja 😊.

Náš pobyt v Štúrove sme zakončili tradične zmrzlinou na námestí. Kolobežky s nami zvládli cca 4 km okruh po keškách a LABkách v tomto meste.

Na dnes sme si naplánovali ešte aj turistiku do pohoria Burda. Je to najmenšie a najnižšie položené pohorie na Slovensku. V obci Kamenica nad Hronom sme zaparkovali pri vstupe do lesa neďaleko červenej TZT.

Prvé metre boli dosť náročné, ale nie z dôvodu stúpania, ale pre množstvo útočiacich komárov. Ako sme sa postupne dostávali vyššie a na otvorenejší priestor, tak aj komárov ubúdalo. TZT nás viedla po náučnom chodníku s názvom „Náučný chodník Kováčovské kopce juh“. Po úvodnom stúpaní to bola vlastne prechádzka po hrebeni pohoria Burda.

Informačné tabule majú už svoje najlepšie časy za sebou, no dozvedeli sme sa všeličo zaujímavé, napríklad o roztrúsenom stepnom poraste, agátovom lesíku, o skalnej flóre a faune...

Odbočky z červenej TZT viedli k rôznym vyhliadkam, z ktorých bol pekný pohľad na meandre Hrona. Ten sa vlieva v týchto miestach do Dunaja. V diaľke bolo vidieť Štúrovo ako aj baziliku v Ostrihome.

Najkrajšia skalná vyhliadka sa nachádza vo výške 310 metrov nad morom.

Urobili sme si pár fotografií a rozhodovali sme sa, či pokračovať ďalej po TZT a potom sa vrátiť k autu po asfaltovej ceste alebo to otočiť. Rozhodli sme sa pre návrat lesom. (Tu by mohla nasledovať výhovorka, že sme chceli dýchať čistý vzduch ... ale ... len sa nám nechcelo šľapať o pár kilometrov naviac 😊)

Celá prechádzka bola veľmi príjemná. Trvala nám asi 2,5 hodiny a prešli sme vyše 5 km.

Pokračovali sme popri hraniciach s maďarskom až do mesta Šahy. Tu sme mali naplánovanú malú prechádzku mestom, aby sme získali indície pre kešku "GC2CG35 - Šahanské Trio". Toto malé mesto sa nám zapáčilo. Zaujímavý bol kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1734, vedľa ktorej stojí hlavná budova kláštora premonštrátov.

Nemenej zaujímavá je aj Synagóga „status quo ante“, ktorá bola postavená v roku 1852. V súčasnosti je stavba pekne obnovená a slúži ako galéria a centrum súčasného umenia – Menora Saag Centrum Artis. Vedľa nej sa nachádza aj malá kaviarnička, kde sme si chvíľu posedeli a dali si dobrú kofolu 😊.

Dnes sme plánovali spať v aute, tak sme sa pomaly vybrali ďalej popri hranici a začali hľadať miesto, kde by sme mohli stráviť noc. Prešli sme asi 25 km a pri obci Veľká Čalomija sme odbočili k miestu s názvom Pustý Kostol.

Prišli sme po asfaltovej ceste až ku rekonštruovanej ruine kostola. Okolie bolo upravené, boli tu aj drevené lavice na sedenie. Ideálne miesto zostať na noc.

Kým sa nám varila večera, poprechádzali sme sa po okolí a z informačných tabúľ sme zistili zaujímavé informácie o tomto mieste.

Kostol bol podľa archeologických zistení postavený niekedy v 11. - 12. storočí a preto patrí k najstarším sakrálnym stavbám na celom Slovensku. Počas svojej existencie bol viackrát zničený, obnovený ale aj prestavaný. Fungoval približne do roku 1868, odkedy začal chátrať. Táto lokalita Pustého kostola predstavuje významné archeologické nálezisko. Teraz sa tu nachádza oddychová zóna s upravenou zeleňou a lavičkami.

Po dobrej večeri sme unavení padli do postele a tešili sa na ranné fotky tohto miesta.

Parkovacie súradnice : 48,077392°, 19,205338°

Najazdené :  118 km

17.9.2020 - 4. deň  Halič (SK), Fiľakovo (SK), Kameňolom Mačacia (SK)

Ráno sme sa zobudili oddýchnutí a pripravení zažiť niečo nové. Pripravili sme si raňajky, urobili ešte zopár fotiek a vybrali sa ďalej popri maďarských hraniciach. Cestou sme pozbierali aj zopár kešiek. Jedna z nich nás priviedla aj k zaujímavému kostolu v dedinke Mula, ktorý bol postavený v roku 1910 a stal sa prvým železobetónovým kostolom na území Uhorska. Niektoré dielce majú hrúbku iba 8 cm.

Na obed sme sa zastavili v reštaurácii Zbrojnica v Haliči a už sme sa tešili do areálu Haličského zámku.

Parkovisko pri zámku bolo skoro prázdne, tak sme sa tešili, že sa nám podaria pekné fotky bez ľudí. Zámok je momentálne krásne zrekonštruovaný a nachádza sa v ňom zámocký hotel Galicia Nueva. Prehliadky vnútorných priestorov sú možné v nedeľu a v pondelok v poobedňajších hodinách.

Žiaľ dnes bol utorok, tak sme sa na vnútornú prehliadku priestorov nedostali. Zámocký park sme využili na krátku prechádzku a odlov kešky 😊. Navštívili sme aj hrobku Forgáchovcov (najznámejších majiteľov zámku) na miestnom cintoríne. Keď sme odchádzali z cintorína naskytol sa nám posledný pekný pohľad na celý zámok. Aký je obrovský, nie je vôbec z blízka vidieť.

Okolo Lučenca sme len tak rýchlo preleteli, aby sme stíhali vstup do Fiľakovského hradu.

Nájsť novovytvorené veľké parkovisko pod hradom nebol vôbec problém. Tak isto ako parkovisko aj okolie hradu je pekne upravené a zrekonštruované. Na hrade sa stále pracuje, ale našej prehliadke vnútorných priestorov to vôbec neprekážalo.

V informačnom stánku sme si zakúpili vstupenky. Pani nás hneď nasmerovala mimo areál hradu do podzemných priestorov v hradnom kopci, ktoré sú podľa jej informácií, otvorené len niekoľko hodín počas dňa.

V týchto priestoroch sa nachádzala výstava venovaná židovskej obci a ich utrpeniu počas druhej svetovej vojny.

Po prehliadke podzemných priestorov sme sa vrátili do areálu hradu. Prehliadka je individuálna bez sprievodcu po náučnom chodníku, ktorý je dobre značený na informačných tabuliach. Má 5 zastávok. Posledná z nich je na najvyššom mieste hradu s panoramatickým výhľadom na okolie.

Podľa dostupných informácií je prvá písomná zmienka o hrade na tejto „vyhasnutej sopke“ z roku 1242. Zničený bol v roku 1682. Od sedemdesiatych rokov 19. storočia sa postupne rekonštruuje až dodnes.

Najkrajšou častou je Bebekova bašta, v ktorej je v súčasnosti múzeum.

My sme tu strávili asi hodinu, našli kešku"GC15TNM - Hrad Fiľakovo", pozbierali indície potrebné na logovanie Earth kešky "GC84Y4N - Fiľakovská sopka" a pobrali sme sa ďalej smerom k hradu Šomoška.

Na parkovisku pod hradom Šomoška bolo okrem nás už len jedno auto, no bolo to pochopiteľné. Už sa pomaly začalo aj stmievať. Mali sme na pláne stráviť noc na tomto parkovisku, aby sme ráno mohli byť medzi prvými návštevníkmi na hrade 😊.

Okolo parkoviska je vybudovaný pekný areál s informačnými tabuľami, preliezačkami pre deti, bufetom aj s veľkou krytou terasou ...

Z máp sme zistili, že okrem hradu sa tu nachádza aj náučný chodník venovaný kameňolomu Mačacia. Rozhodli sme sa teda urobiť si ešte prechádzku po tomto chodníku.

V kameňolome sa ťažil od roku 1880 bazalt na dlažobné kocky. Z mnohých informačných tabúľ sme sa dočítali že, bazalt tu vznikol vulkanickou činnosťou pred 2,3 mil. rokmi. Nachádza sa tu jedno miesto, kde je možné pozorovať jednotlivé vrstvy sedimentov sopečnej činnosti, ako sú na sebe naukladané. Na jednotlivých zastaveniach náučného chodníka sa dozvedáme o histórii aj spôsobu vzniku bazaltu na týchto miestach.

Prechádzkou po tomto okruhu sme sa dostali k rozhľadni, ktorá sa nachádza na hornej časti lomu. Z nej bol krásny výhľad na hrad Šomošku pri západe slnka.

Tento okruh sme absolvovali zhruba za 2 hodiny a prešli sme asi 4 kilometre. Pozbierali sme indície pre kešku "GC85BXY - Medvedia a Mačacia". Keď sme sa vrátili k autu už bola úplná tma. Využili sme prístrešok so stolmi a lavicami aby sme si navarili večeru a zaľahli do auta. Na dobrú noc nám ručali jelene zo všetkých strán. Bol to zaujímavý koncert.

Parkovacie súradnice : 48,178825°, 19,854534°

Najazdené :  120 km
Vstupné   :    8,00 Eur (Hrad Fiľakovo)

18.9.2020 - 5. deň  Hrad Šomoška (SK), Jaskyňa Domica (SK), Silická Ladnica (SK)

Zobudili sme sa do krásneho slnečného rána. Vybavili sme si povinnosti, urobili kávičku, čajík, raňajky. Prečítali sme si náučné tabule, zbalili batohy a vybrali sme sa cestou na hrad Šomoška.

Cesta viedla lesom a čakalo nás pár zaujímavostí.

Prvou bol prameň Krúdy a priľahlé jazierka. Prameň so stálym prítokom cca 0,3 l/s málo mineralizovanej vody bol naozaj osviežujúci.

Priľahlé jazierka boli vybudované začiatkom 20 storočia na chov rýb pre pracujúcich v neďalekom lome.

Asi po 30 minútach chôdze do mierneho kopca sme uvideli malú vyhliadkovú plošinu s výhľadom na kamenné more. Toto more je výsledkom zvetrávania bazaltu v kopcoch ako aj „odpadom“ zo stavby neďalekého hradu. Tomuto miestu je venovaná aj EARTH keška "GC84R9G - Šomoška-kamenné more".

Od kamenného mora to bol už len kúsok ku kamennému vodopádu. Tento zaujímavý prírodný úkaz je naozaj úchvatný ... Bazaltový vodopád bol odkrytý pri ťažbe materiálu na hrad. Bazalt v takto krásne ohnutej forme patrí medzi svetové unikáty.

Hrad už bol naozaj blízko. Od vodopádu to bolo našim tempom cca 10 minút. Hneď prvý pohľad na hrad a hradné múry bol super ...

Tesne pred vchodom do hradu nám pani v búdke predala vstupenky. Iba zastupovala chýbajúcu kolegyňu a na tomto hraničnom území to mala trošku ťažšie, pretože nedovládala maďarčinu. Z maďarskej strany je to od parkoviska naozaj len kúsok. Keďže sme akurát boli nablízku pomohli sme jej s prekladom 😊. Zľavu na vstupnom sme síce nedostali, zato sme sa s milou pani porozprávali o všetkom možnom aj nemožnom 😊. Upozornila nás, že pri návrate na parkovisko od nás určite budú pýtať vstupenky. Preto sme si lístky z hradu pozorne odložili. Jeden lístok na dospelú osobu stál 1,50 eur a bol to vlastne vstup do hradu a aj na náučné chodníky, ktoré sme už absolvovali.

Hrad bol postavený pred rokom 1291 ako obranný hrad. Bol viac krát dobitý až nakoniec chátrajúci hrad zasiahol blesk a v roku 1826 úplne vyhorel. V súčasnosti je zastrešená jedna z bášt, ktorá je dominantou terajšej podoby.

Chvíľu sme sa kochali výhľadmi, ktoré sa nám naskytli. Pomaly sme sa vybrali na spiatočnú cestu, ktorou sme sa chystali dokončiť aj časť náučného chodníka viažuceho sa ku kameňolomu Mačacia. K parkovisku sme sa dostali okolo 12 tej hodiny.

Na parkovisku nás hneď odchytil príjemný pán, ktorý predával vstupenky do hradu a aj na náučné chodníky. My sme už ale lístok mali, tak sme si zaplatili len parkovné 1,20 eur.

Ďalšou našou plánovanou zastávkou bola jaskyňa Domica. Chceli sme stihnúť posledný vstup o 14:00 hodine, tak sme museli upustiť od nášho plánu ísť po cestách čo najbližšie pri hraniciach. Navigácia WAZE nás preto viedla po hlavných cestách cez Fiľakovo, Rimavskú Sobotu a Tornaľu. Na parkovisko, kde bolo cca 10 áut sme dorazili 15 minút pred vstupom. To nám akurát stačilo na nákup lístkov a vybavenie toalety 😊.

Jaskyňa Domica je zaujímavá tým, že sa nachádza na hranici s Maďarskom a každý štát má vlastný vchod.

Na Slovenskej strane je momentálne sprístupnený 1 315 m okruh. Žiaľ nízka hladina vody v jaskyni už niekoľko rokov neumožňuje plavbu po jaskynnej riečke Styx, čo bolo pre túto jaskyňu špecifické.

Pre nás bola táto zastávka asi najväčším sklamaním z celej cesty. Vstupná budova je dosť zanedbaná, ochota personálu tiež nič moc. Bolo nás tam asi 20 ľudí na poslednom vstupe dňa, ale asi všetci sme odchádzali sklamaní. Sprievodkyňa povedala len to čo musela, absolútne bez záujmu ... už sa asi tešila, že ide domov. Najviac nás však hnevá prístup správy jaskýň. Vstupné 6 eur na osobu - OK však je to normálne, ale vypýtať ďalších 7 Eur za možnosť fotiť (samozrejme bez blesku) sa nám zdá extrémne veľa. Z celej našej skupiny si „fotenie“ zakúpil až jeden. Boli sme už vo viacerých jaskyniach v Európe, kde je fotenie väčšinou povolené zadarmo alebo je regulované na niektoré miesta, kde sa dlhšie stojí. Len v minime jaskýň je fotografovanie zakázané úplne. Ak už to nechcú povoliť ZADARMO, mali by tomu dať ľudovú cenu napríklad 1 alebo 2 eurá, čo by im zaplatil každý druhý návštevník. Je to vlastne záležitosť, s ktorou jaskyne nemajú vôbec žiadne zvýšené náklady, skôr naopak. Ak ľudia uverejňujú fotky, robia im vlastne reklamu zadarmo. No dosť bolo filozofovania.

Pozbierali sme indície pre eartkešku "GC1BQNK - Jaskyňa Domica - Domica cave" a rozčarovaní sme odchádzali smerom späť do Plešivca. Cestou sme sa zastavili na mieste odkiaľ je výhľad na naše jediné 2 kaňony - Kaňon Štítnika a kaňon Slanej. Samozrejme, že nás na toto miesto priviedol Geocaching. Vďaka TTurista.

Toto miesto je zaujímavé aj tým, že patrí medzi najužšie miesto Slovenska. Pri dobrom počasí je dovidieť až na Vysoké Tatry.

Po krátkej zastávke v Plešivci sme sa presúvali pomaly k dedinke Silica. Cestou sme sa zastavili aj pri Gombaseckej jaskyni, ktorú sme naposledy navštívili pred cca 25 rokmi ... Tentokrát sa tu vo veľkom pracuje. Stavia sa nová vstupná budova. Dúfame, že bude oveľa lepšia než tá do Domice.

Kľukatou cestou sme sa dostali cez kopec až k parkovisku odkiaľ vychádza turistický chodník k Silickej ladnici.

Cesta po žltej turistickej značke mala trvať 15 minút. Cestou sme sa zastavili aj pri malej jaskyni (priepasti) Babská diera, v ktorej boli nájdené pozostatky masky z lebečnej kosti slúžiacej pravdepodobne pri kultových obradoch. Tomuto miestu je venovaná aj pekná keška "GC566QP - Babská diera / Baba – lyuk".

K nášmu cieľu to bolo ešte asi kilometer dole kopcom, čomu sme sa nie veľmi tešili, lebo naspäť to bude treba zase vyšliapať 😊.

Silická ladnica je podľa prístupných informácií najnižšie položenou ľadovou jaskyňou v Európe. Preskúmaných je cca 1 100 m. Jaskyňa je zaradená do zoznamu UNESCO. "GC1G4M5 - Jaskyňa Silická ladnica - Silická ladnica Cave"

Vstup do jaskyne je zakázaný. Je tu ale možnosť zísť dosť blízko ku vchodu, kde je už cítiť aj poriadna zima.

Myslíme, že toto je ďalším skvelým miestom, ktoré sa oplatí navštíviť. Celá návšteva aj s prechádzkou a hľadaním kešiek nám trvala necelú hodinku.

Na ďalší deň sme mali naplánovanú Zádielsku tiesňavu. Cez Booking sme si rezervovali ubytovanie v penzióne „Reštaurácia po hradom“. Od ladnice to bolo ešte asi 30 kilometrov.

Cestou sme „odlovili“ aj krátku sériu kešiek s názvom „Had na starej ceste“.

Ubytovanie v penzióne bolo zodpovedajúce cenovej úrovni. Kačacie hody, ktoré mali práve v ponuke boli fantastické.

Parkovacie súradnice : 48,606070°, 20,871976°

Najazdené :  153 km
Parkované :    1,20 Eur
Ubytovanie:   29,00 Eur (Penzión pod Hradom)
Vstupné   :   15,00 Eur (Somoška, Jaskyňa Domica)

19.9.2020 - 6. deň  Zádielská tiesňava (SK), Háj (SK), Hájske vodopády (SK)

Už večer sme sa tešili na prechádzku cez Zádielsku tiesňavu, ktorú sme mali na pláne navštíviť už dávnejšie.

Po dobrých raňajkách sme sa zbalili do auta a vybrali na parkovisko v obci Zádiel. Platené parkovisko (2 eurá na celý deň) bolo pri našom príchode o 9:30 poloprázdne. Večer sme ešte riešili dilemu, kadiaľ sa vybrať na tento okruh. Tabuľa na parkovisku však rozhodla za nás ...

Cesta viedla údolím po asfaltovej ceste. Vedľa tiekla riečka, ktorá dlhé roky vytvárala túto tiesňavu. Miestami sa na nej ukázali aj vodopády, ktoré spolu s vysokými skalnými stenami vytvárali úžasné scenérie. Žiaľ tento zážitok sa do fotoaparátu zachytiť nedá ... Tiesňava má v tých najužších miestach šírku iba 10 metrov a kolmé skalné steny atakujú výšku nad 300 m.

Počasie sme mali ideálne, preto sme sa nikam neponáhľali. Prečítali sme si všetky informácie z náučných tabúľ a užívali si prechádzku po relatívnej rovinke.

Po prejdení asi 3,5 kilometra sme sa ocitli na odbočke smerom do kopca kam viedol tento náučný chodník. Nás ale zlákala tabuľka k neďalekej Zádielskej chate. Pred chatou už posedávali turisti, no na kofolu sme nemuseli dlho čakať. Chvíľku sme si posedeli, oddýchli a vybrali sa späť na náučný chodník smerom do kopca. Kopce nám dávajú vždy zabrať, ale utešujeme sa, že nakoniec pôjdeme aj dolu kopcom 😊.

Asi po kilometri chôdze smerom hore sa nám začali objavovať prvé výhľady a vedeli sme, že to bude stáť za to.

Kopec už nebol taký strmý a pri prvej oficiálnej vyhliadke s názvom „Na skale“ sme si zase chvíľku posedeli, oddýchli po stúpaní. Ďalšia cesta už bola celkom fajn, skoro rovinka ... Dokonca sme si nazbierali aj lieskovce, ktoré tu rástli v hojnom počte a práve dozrievali.

Po necelých 8 kilometroch a 4,5 hodinách cesty sme sa dostali asi na to najkrajšie miesto, ktoré nám Zádielska dolina ponúkla. Krásny výhľad do doliny, na skaly ... Ľudia tu posedávali a „kochali“ sa výhľadom ...

My sme urobili to isté. Vybalili sme si obed a užívali si zaslúženú odmenu za ten výšľap.

Najedení a oddýchnutí sme sa vybrali ďalej, až na miesto s názvom Zádielsky kameň. Je to vlastne skalný výbežok priamo nad obcou Zádiel. Cestou späť na náučný chodník sme trošku poblúdili v spleti chodníkov, ktoré sú tu vyšliapané. Našťastie mapa v našej turistickej navigácii Garmin nás po chvíľke priviedla späť na správnu cestu.

Teraz už nasledovala len cesta dole kopcom do dediny ... Toto klesanie bolo veľmi prudké a náročné. Obdivovali sme ľudí, ktorí sa vybrali na vyhliadku práve touto stranou.

Na parkovisko sme sa dostali niečo po 16 tej hodine. Bufet pri parkovisku bol otvorený, tak sme sa posilnili studenou kofolou a plánovali sme ďalšiu trasu.

Celý okruh náučného chodníka Zádielska tiesňava počas ktorého sme prešli cca 11,5 kilometra, našli 7 kešiek nám trval skoro 7 hodín, by sme hodnotili ako super celodenný výlet.

Ďalším naším cieľom bola obec Háj a miestny cintorín. Tu sa nachádza zaujímavá skoro 10 m vysoká socha anjela.

Vlastne to ani nie je socha ... Je to filmová kulisa, ktorú tu zanechali americkí filmári, ktorí v týchto miestach v roku 2000 nakrúcali film „Za nepriateľskou líniou“. Anjel je z polystyrénu pokrytého špeciálnym materiálom aby vyzeral ako z kameňa a odolával poveternostným vplyvom.

Z jednej strany je socha úplne normálna, no z druhej je „dostrieľaná“ a zničená. Dokonca s odpadnutým krídlom, ktoré je položené vedľa sochy. Takto bola socha použitá pri natáčaní tohto filmu.

Prečítali sme si informačnú tabuľu, našli kešku "GC27956 - Ranený anjel/Wounded angel". V mobile sme si pozreli zábery z filmu a pokračovali ďalej na Hájske vodopády.

Rieka Hájsky potok tu medzi obcami Haj a Hačava vytvára viacero malých aj väčších vodopádov, ktoré sú v blízkosti asfaltovej cesty, takže sme každú chvíľku stáli a fotili 😊.

Medzi najznámejšie a najväčšie patri Veľký hájsky vodopád s výškou cca 7 metrov, vedľa ktorého je vybudovaný aj altánok a ohnisko. Vodopádom sú venované aj 4 kešky 😊.

Žiaľ počas našej návštevy tu veľa vody nepadalo. Už dlhšie bolo totiž suché počasie.

Na konci cesty v obci Hačava sme sa otočili a hľadali sme miesto, kde budeme nocovať.

Boli sme dosť unavení z okruhu okolo Zádielskej tiesňavy preto sme sa rozhodli opäť nocovať v penzióne pod Hradom. Keď nás majiteľka uvidela tak si najskôr myslela, že sme si u nich v izbe niečo zabudli, no potešila sa, že tam strávime ďalšiu noc, keďže hostí v tejto dobe veľa nemali.

Pred večerou sme si ešte vybehli na parkovisko pri penzióne, kde sa nachádza jedna keška, ktorá je venovaná veľmi zaujímavému stromu. Jedná sa o Maclura pomifera - Makluru oranžovú. Je to strom, ktorý má svoju domovinu v Amerike a na Slovensku sa vyskytuje len veľmi zriedka a aj to väčšinou v parkoch alebo okrasných záhradách. Špeciálnou vlastnosťou tohto stromu je tvrdosť dreva a jej schopnosť odolávať škodcom a aj poveternostným vplyvom. Drevo z nich sa používa na stavbu lodí. Pre nás na Slovensku sú zaujímavé hlavne plody, ktoré sú cca 10 – 15 cm veľké „gule“, s ktorými sa hlavne radi hrajú deti ...

Unavení po dnešnom turistickom dni sme po večeri padli do postele a skoro okamžite zaspali ...

Parkovacie súradnice : 48,606070°, 20,871976°

Najazdené :   27 km
Parkované :    2,00 Eur
Ubytovanie:   29,00 Eur (Penzión pod Hradom)

Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 2.časť (20.9.2020 - 26.9.2020) >>