Rumunsko a Bulharsko 13.7. - 28.7.2021 - 2.časť (17.7.2021 - 28.7.2021)

17.7.2021 - 5. deň  Bahenné sopky v Berce (RO), Constanta (RO)

Spánok v hoteli Solar nám veľmi prospel. Dobre sme si oddýchli. Dopriali sme si bohaté hotelové raňajky a vybrali sa na nákup do Lidla, ktorý bol hneď vedľa hotela.

Po nákupe sme sa vybrali cestou späť 😊 k mestu Buzau, kde sa odbáčalo k bahenným sopkám pri obci Berce.

Cesta bola čím ďalej tým užšia. Rumunom treba ale uznať, že sa o okolie cesty výborne starali. Kosili a aj zbierali seno na viacerých miestach.

Prešli sme cca 100 km od hotela a bolo presne pol jednej, keď sme zaparkovali na platenom parkovisku (5 RON = 1 EUR).

Okolie parkoviska malo už najlepšie roky za sebou. Bolo zaujímavé si všimnúť, že ľudia sem chodili len tak si posedieť pri piknikových stoloch a konzumovať prinesený proviant.

Po zaplatení vstupného 4 RON na osobu sme však v diaľke uvideli zaujímavý kopec ...

Popri chodníku sa nachádzali viaceré výstražné tabuľky, ktoré nebolo treba ani čítať. Obrázky hovorili sami za všetko 😊.

Takéto bahenné sopky sa tu v okolí nachádzali na viacerých miestach. My sme však navštívili tzv. Veľké bahenné sopky, lebo sú autom ľahšie prístupnejšie.

Rumunsko a Bulharsko 13.7. - 28.7.2021 - 1.časť (13.7.2021 - 16.7.2021)

Na jeseň v roku 2020 sme trošku nafúkli nášho starého dobrého Kevina a vymenili ho za jeho väčšieho brata Kevina maxi 😊.

Zväčšil sa nám vnútorný priestor. Bolo potrebné vymyslieť novú vnútornú úpravu. Celú zimu a jar sme vymýšľali čo a ako urobiť, ako najlepšie umiestniť všetko čo do takého mini-campera patrí. Keď už bolo všetko hotové, bolo potrebné to aj vyskúšať, ako to bude fungovať v realite. Povedali sme si, že najlepšie to vyskúšame priamo na ceste. Každý rok sa snažíme skombinovať vnútrozemie s kúpaním v mori. Tento rok padla voľba na malý okruh Rumunskom a Bulharskom. Pripravili sme si plán a vybrali sa na cestu.

Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 2.časť (20.9.2020 - 26.9.2020)

Druhá polovica nášho okružného putovania okolo Slovenska po cestách čo najbližšie k hraniciam.

O začiatku cesty si môžete prečítať TU.

20.9.2020 - 7. deň  Moldava n/Bodvou (SK), Hrad Slanec (SK), Veža Tokaj (SK)

V penzióne pod hradom sa nám spalo fajn. Raňajky boli v pohode, takže sme sa posilnení vybrali do Moldavy nad Bodvou. Prvá naša zastávka bola v miestnom Tescu, kde sme si doplnili potrebné zásoby. O chvíľku sme už parkovali na námestí. Odlovili sme LABky venované historickým budovám v meste a navštívili sme aj veľmi zaujímavé miesto neďaleko centra.

Presne stredom mesta prechádza 21 poludník, ktorému je venované toto umelecké dielo. Samozrejme aj keška 😊.

V centre mesta sme si prezreli rôzne zaujímavosti a ochutnali aj miestnu zmrzlinu, ktorá bola celkom dobrá.

Opäť sme sedeli v našom aute a smerovali na východ po cestách nachádzajúcich sa čo najbližšie k hraniciam. Dokonca sme kvôli jednej keške prišli až na hraničný priechod Kechenec – Abaúvár, ktorý bol ale momentálne pre coronové obmedzenia v Maďarsku uzatvorený.

Najbližšiu väčšiu zastávku sme si urobili až v dedinke Slanec, kde sme sa rozhodli navštíviť zrúcaninu hradu.

Zaparkovali sme na oficiálnom neplatenom parkovisku nachádzajúcom sa vedľa zdravotného strediska. Cesta k hradu bola dobre značená, takže sa nedalo zablúdiť.

Vôbec nás neprekvapilo, že zas musíme ísť do kopca. To nemohli stavať tie hrady niekde na rovine? 😊

Ale vôbec to nebolo také zlé. Niečo vyše 1,5 kilometra sme zvládli za 40 minút aj so zastávkami na vydýchanie 😊. Na naše prekvapenie tu bolo celkom rušno. Ale zase musíme povedať, že bola nedeľa poobedie, krásne počasie a tak si rodinky s deťmi vyšli na malý výlet. Preto kešku "GCR3HR - Hrad Slanec / Castle of Slanec" bol trošku problém odloviť.

Hrad postavili v 13 storočí. Vlastnili ho viacerí majitelia, no od 17. storočia pustol. Až v 19. storočí dala hradnú vežu zrekonštruovať rodina Forgáchovcov a zriadili tu rodové múzeum, ktoré zaniklo tesne pred druhou svetovou vojnou.

Odvtedy hrad s vežou chátral. Momentálne tu prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce.

Dolu kopcom nám cesta ubiehala svižnejšie ako to bolo smerom hore 😊. Strávili sme tu príjemné dve hodiny a už sme sa tešili na vyhliadkovú vežu Tokaj, ktorá sa nachádza asi 50 km od Slaneckého hradu.

Vyhliadková veža Tokaj bola jednou z prvých zaujímavostí, ktoré sme mali v pripravovanom itinerári pre tento výlet.

Síce sme cestou k nej trošku zle odbočili, ale rýchlo sme to zistili a napravili 😊.

Táto vyhliadková veža, ktorá má svojim tvarom pripomínať sud, je 13 metrov vysoká. Jej vyhliadková plošina sa nachádza vo výške 12 metrov s pekným výhľadom na celý tokajský región.

Hneď vedľa tejto veže sa nachádza aj detské ihrisko a altánok, takže sa tu zastavovali aj rodiny s deťmi, ktoré odtiaľto ani nechceli odísť. Urobiť fotku bez ľudí bolo teda veľmi ťažké, ale nám sa to podarilo. Aj s Kevinom 😊. 

Už sa pomaly začalo stmievať a rozmýšľali sme, kde budeme nocovať. Pôvodne sme chceli tu, pri vyhliadkovej veži, ale na náš vkus to bolo až priveľmi rušné miesto.

Ale noc bola nakoniec ešte lepšia ako sme si mysleli. V neďalekej obci Viničky sme si v penzióne Zlatá putňa objednali ubytovanie v drevenom sude 😊.

Vlastne to nebol skutočný sud ale malá drevenička v tvare sudu so splachovacím záchodom a dvomi posteľami ...

Jediné čo sa im už nepodarilo do „sudu“ dostať bola sprcha, ktorá ale bola k dispozícii v hlavnej budove. To nám vôbec neprekážalo. Na večeru sme si v reštaurácii vybrali fantastické pečené koleno a tokajské víno. Žiaľ burčiak sa nám už neušiel.

Parkovacie súradnice : 48,397516°, 21,729552°

Najazdené :  156 km
Tankovanie:   51,75 Eur
Ubytovanie:   28,70 Eur (Penzión Zlatá Putňa)

21.9.2020 - 8. deň  Najnižšie miesto SR (SK), Zrúcanina V. Kamenec (SK), Trojhranica (SK-HU-UA), Lom Banatina (SK)

Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 1.časť (14.9.2020 - 19.9.2020)

Tento COVIDOVI rok sme mali rôzne plány kam sa vyberieme na trip. No situácia so zatváraním hraníc a povinným testovaním nás primäla k nápadu, ktorý by sa dal nazvať asi takto „Keď nemôžeme za hranice, poďme aspoň po hraniciach“.

Vymysleli sme si okruh Slovenskom po cestách, ktoré sa nachádzajú čo najbližšie k hraniciam. Samozrejme s návštevou všetkého zaujímavého, čo cestou stretneme. Hlavne sme chceli navštíviť všetky trojhraničné body so susednými štátmi. 

14.9.2020 - 1. deň  Trojhranica (SK,AT,HU), Čunovo (SK), VD Gabčíkovo (SK)

Naša cesta sa začala v pondelok cestou do Bratislavy. Mali sme obavy, že budú na ceste zápchy ako každý pondelok. Našťastie sa naše obavy nenaplnili. V utorok 15.09. bol na Slovensku štátny sviatok, preto asi ľudia využili možnosť dovolenky a predĺžili si víkend.

Náš prvý naplánovaný cieľ bol trojhraničný bod na Slovensko - Rakúsko - Maďarských hraniciach.

O tomto mieste vieme, že sa tu nachádzajú umelecké diela umelcov zo všetkých troch krajín a že najlepšie sa sem dá dostať na bicykli. Ten sme k dispozícii nemali, tak sme si už doma zisťovali, kde je najrozumnejšie zastaviť a ako sa prejsť pešo.

Voľba padla na poľnú cestu pri starom hraničnom priechode Čunovo – Rajka. Tadiaľto vedie aj červená TZT priamo k trojhranici.

Kým sme sa sem vybrali, museli sme samozrejme v hlavnom meste absolvovať pár povinných zastávok 😊(Avion, McDonald …). Na určené miesto sme dorazili o 13tej hodine, takže celkom včas 😊.

Cestou po TZT nás prekvapil plot, ktorý je natiahnutý pozdĺž diaľnice. Avšak ponad diaľnicu vedie most, cez ktorý sa dá zdolať aj táto prekážka. No keď sme prišli bližšie k plotu tak sme zistili, že plot je upravený tak, že sa dá v pohode aj prejsť.

Po tejto poľnej ceste to boli necelé 2 kilometre k nášmu cieľu. Prekvapilo nás koľko umeleckých diel tu bolo sústredených na jednom mieste.

Taktiež je tu posedenie pri zaujímavom trojuholníkovom stole.

Samozrejme tomuto miestu je venovaná aj keška "GC1B1PJ - Gallery at Triplex", ktorú sme mali v pláne odloviť už veľmi dlho.

K autu sme sa vrátili niečo po 14tej hodine, takže celá zastávka nám trvala asi hodinu.

Ďalej sme pokračovali v ceste ku kaštieľu v obci Čunovo, kde sme chceli nájsť kešku venovanú tomuto miestu, no žiaľ sme ju nenašli. Škoda, že si necháme naše historické budovy takto chátrať. Však aj tento kaštieľ, postavený v roku 1770 a aj vedľa stojaca sýpka z druhej polovice 16 storočia sú toho dôkazom. Obe budovy sú ohradené plotom a pomaly dožívajú ...

Vo vedľa stojacej čárde sme si dali kofolu a vybrali sa po plánovanej ceste do areálu Divoká voda Čunovo.

Počasie bolo priam ideálne. Vedľa hotela Divoká voda sa ľudia kúpali v bazéne ... 

My sme si obehli areál a našli kešku s názvom "GC1KNBJ - Rafting cache". Celý areál je veľmi pekný a dá sa tu stráviť pár chvíľ, či už aktívne alebo len prechádzkou. Areál bol sprístupnený v roku 1996 v nadväznosti na spustenie projektu vodného diela Gabčíkovo.

Pred prejazdom po múre priehrady v Gabčíkove sme sa vybrali k známej Hullám Csárde na brehu starého koryta Dunaja neďaleko prístavu. Táto malá reštaurácia tu stojí od roku 1927 a stále patrí pôvodným majiteľom. Samozrejme povodne ju niekoľkokrát zatopili, ale stále prežila. 

Dôkazom vysokej vody sú tabuľky s dátumom povodne a dosiahnutou výškou vody ...

Žiaľ počas našej návštevy mali zatvorené, tak sme si dali kávičku v neďalekej modernej budove pri prístave.

Cez priehradný múr sme už v minulosti viackrát prechádzali, preto to pre nás žiadna novinka nebola. Ale určite odporúčame navštíviť toto miesto a aj vyhliadkovú vežu, z ktorej je vidieť naozaj doďaleka. Sledovanie vplávania a vyplávania lodí do a z plavebnej komory sa bude páčiť najmä deťom. Počas nášho prejazdu práve jednu z dvoch plavebných komôr opravovali.

Pri pokračovaní v našej ceste sme navštívili aj zaujímavý park sôch historických osobností v obci Číčov.

Jedná sa o súbor drevených sôch vodcov uhorských kmeňov ...

Už sa pomaly stmievalo, tak sme si začali hľadať miesto na nocovanie. Ku keške "GC892BT- Arcibiskupský lel", ktorá je venovaná zbúranému kostolu z 11 storočia, bolo treba prejsť po poľnej ceste pár kilometrov. Toto miesto sa nachádza naozaj uprostred ničoho. Pôvodne sme chceli nocovať pri kostolíku, ale obávali sme sa dažďa a v prípade veľkého blata by sme sa nemuseli dostať naspäť do civilizácie.

Vrátili sme sa kúsok späť na pevnejšiu cestu, kde sme sa rozhodli prenocovať.

Zastavili sme približne na rovine a pri pohľade z okna sme zostali prekvapený, prečo sa to „šero“ okolo nás hýbe. Boli to komáre, ktoré zobrali nášho Kevina útokom. Bolo ich neskutočne veľa. Všetky úpravy auta na spanie sme sa snažili urobiť bez vystúpenia. Nakoniec bolo treba vystúpiť ....

Potom čo sme konečne zaľahli, trvalo nám ešte hodnú chvíľu, kým sme ich (potvorky krvilačné) všetky pozabíjali.

Parkovacie súradnice : 47,756906°, 17,891924°

Najazdené :  151 km

15.9.2020 - 2. deň  Veľkolélsky ostrov (SK), Komárno (SK), Wellnes Patince (SK)

Ráno sme sa zobudili celkom dobre vyspatý. Mali sme veľké obavy, že ráno sa komáre dostanú znovu do auta, ale bolo to nakoniec fajn. Nocovať niekde v poli síce neprináša žiadne pekné výhľady, ale na druhej strane nás tam nikto neruší ...

Po kávičke, čaji a raňajkách sme sa vybrali na neďaleký Velkolélsky ostrov.

Zaparkovať sa dalo hneď pri kempingu Zlatý Hucul. Bol tu fungujúci bufet a malá ekofarma so zvieratami.

Tento ostrov na Dunaji patrí medzi naše najkrajšie a skupina nadšencov sa snaží o jeho zveľaďovanie a ochranu. Ďalšou zaujímavosťou je, že scenérie ostrova boli využité pri nakrúcaní rozprávky Mahuliena zlatá panna z roku 1986. Na pamiatku bol most, ktorý vedie na ostrov, v roku 2015 pomenovaný na „Mahulienin most“.

Informácie o ostrove nesklamali, bolo tu naozaj krásne. Lúky, kone, pláž na brehu Dunaja ... určite by sa tu s deťmi dal stráviť pekný výlet.

Nás však už čakalo neďaleké mesto Komárno, kde sme síce už boli, ale nové LAB kešky nám chystali ukázať aj miesta, ktoré až tak dobre nepoznáme. Vzhľadom k tomu, že bol štátny sviatok, tak sme zaparkovali v centre mesta bez problémov a bez poplatku. Vytiahli sme kolobežky (výnimočne sme ich nezabudli doma 😊) a vydali sa do mesta ...

Známe námestie Európy bolo skoro bez ľudí. Aj známa Komárňanská pevnosť bola zatvorená. Nám to vôbec neprekážalo, keďže sme jej prehliadku už absolvovali v minulosti.

Po rýchlom obede sme sa zastavili pri sútoku Váhu a Dunaja. Je to veľmi zaujímavé miesto, kde sa stretáva obrovské množstvo vody ... Na kolobežkách sme absolvovali skoro 4 kilometre.

Následne sme sa vybrali popri hraniciach smerom na východ. No ďaleko sme sa nedostali. Vedľa cesty sa nachádzal billboard upozorňujúci na Wellness Hotel Patince. Krajšia polovica našej výpravy hneď rozhodla, že ideme využiť krásny slnečný deň na slnenie a plávanie v tomto peknom prostredí. Tomu sa „nedalo“ odolať.

Cestou v Patinciach sme ešte odbočili ku keške "GC78A71 - Slovenský južný pól". Je to najjužnejšie miesto na Slovensku. Žiaľ kešku sme nenašli, zato sme vo vysokej žihľave získali imunitu proti reume 😊.

Hotel aj wellness nás nesklamali. Využili sme všetko, čo nám Patince ponúkli.

Aj keď sme sa dnešný deň na mape moc neposunuli, tak teplá voda bola fajn a my sme si poriadne oddýchli pred ďalšou cestou.

Parkovacie súradnice : 47,747872°, 18,307395°

Najazdené :   51 km
Ubytovanie:  132,84 Eur (Wellness Hotel Patince)

16.9.2020 - 3. deň  Štúrovo (SK), Burda (SK), Šahy (SK), Pustý kostol (SK)