Okruh Nórsko, Fínsko , Švédsko 18.06. - 17.07.2022 - 1.časť (18.06 - 22.06.2022)

Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 2.časť >>

V roku 2022 sme si plánovali naše krátke dovolenky tak, aby sme mali dostatok času na jednu dlhšiu dovolenku. Chystali sme sa na preskúmanie severských štátov, hlavne Nórska, ale trochu aj Fínska a Švédska, ktoré sú k táboreniu a k prespávaniu v prírode zatiaľ tolerantné.

Vybrali sme si termín 18.06. – 15.07.2022, ktorý nám mal zaručovať stabilné počasie v týchto končinách.

Začali sme si postupne zháňať informácie a plánovať jednotlivé body cesty, ktoré si chceme pozrieť a nemali by sme ich vynechať. Plánovanie našej cesty sme prerušili, kvôli zisteniu, že v tomto čase by mal mať syn promócie, ktoré škola naplánovala presne v tomto termíne.

Tým pádom sa naplánované veci odložili do šuplíka a riešili sa iné alternatívy výletov, ktoré by boli časovo kompatibilné s promóciami.

Ale ako sa hovorí, človek mieni, život mení. Tak to dopadlo aj v našom prípade. Začiatkom mája sme dostali informáciu, že z promócií tento rok nič nebude ☹️. Tak zas vznikol zmätok, že vlastne čo budeme robiť s dovolenkou.

Nakoniec padlo rozhodnutie, že si predsa len naplánujeme výlet do Škandinávie. Zostal nám mesiac času na prípravy plánu a všetkého potrebného na skoro mesačnú (28 dní) dovolenku.

Keďže sa jednalo o cestu na sever, kde sa očakávalo chladnejšie počasie než na aké sme počas našich dovoleniek zvyknutý, tak sme vedeli, že si treba zbaliť toho trošku viac ako na teplý juh Európy. Taktiež zásoby proviantu sme si plánovali zobrať vo väčšom množstve z dôvodu „vyšších“ cien, o ktorých každý dopredu varuje. Z tohto dôvodu bol pripravený aj strešný box, do ktorého sme plánovali zabaliť objemnejšie a ľahšie veci. Vieme, že spotreba so strešným boxom je vyššia, ale „úspora“ na potravinách nám to mala vynahradiť.

Konečne nadišiel deň D, keď sme si ráno začali baliť do auta a aj strešného boxu pripravené veci na našu cestu. Veľmi nás prekvapilo, že pri správnom usporiadaním vecí v aute dokážeme všetko potrebné zbaliť len do interiéru nášho Kevina. Takže posledná vec pred naším odchodom bola demontáž strešného boxu, aby sme ho zbytočne nevláčili so sebou 😊.

18.06.2022 - 1. deň   Cesta cez ČR a Nemecko (CZ, D)

V poobedňajších hodinách sa teda vyrážalo na cestu. Smer bol jasne vytýčený, cez Českú republiku, Nemecko až do Dánska, do prístavu Hirtshals. Trajekt, na ktorý sme mali kúpené lístky, mal odchod 19.06.2022 o 20:45. Na absolvovanie tejto cca 1500 km trasy nám teda zostávalo zhruba 1,5 dňa.

Poslednou vecou, ktorú sme si chceli ešte pred cestou overiť bolo, či náhodou neprekračujeme max dovolenú hmotnosť, ktorú náš Kevin Caddy maxi môže mať. Nemali sme ani len predstavu koľko tie naložené veci spolu aj s nami môžu vážiť. Podľa technického preukazu je povolená maximálna hmotnosť naloženého auta 2 345 kg.

Veľmi nás potešilo, keď display na nákladnej váhe ukázal len 2 170 kg 😊. Mohli by sme ešte zobrať cestou aj nejakého stopára 😊. Žiaľ ale okrem dvoch predných sedadiel sa všetky ostatné nechali doma.

Cesta po diaľniciach nám ubiehala naozaj rýchlo. Povedali sme si, že po prejdení približne 750 kilometrov (polovica cesty do prístavu) si nájdeme nejaké miesto na prespatie v aute.

Nakoniec sa nám podarilo zakotviť na veľkom parkovisku vedľa diaľnice. Samozrejme sme si parkovisko vybrali aj podľa toho, že tu musel byť aj s náš obľúbený McDonald´s, ktorý poskytuje „čisté zázemie“, ktoré pri takomto spôsobe cestovania potrebujeme.

Vedľa nás parkovali ďalšie obytné dodávky ako aj karavany.

Parkovacie súradnice : 51,896683°, 11,691705°

Najazdené :  738 km
Tankovanie:   67,58 Eur - 34,53 l

19.06.2022 - 2. deň   Cesta cez Nemecko a Dánsko + trajekt do Nórska (D, DK, N)

Prvá noc bola ako väčšina prvých nocí. Ešte to nebolo „ono“.

Vďaka blízkemu McDonald´s sme mali aj teplé raňajky - kávu, čaj a aj toalety vybavené veľmi rýchlo 😊.

Čakalo nás ešte ďalších cca 750 km cesty do prístavu.

Cesta po nemeckých diaľniciach bola naozaj rýchla, až na malé zdržanie v okolí Hamburgu.

Cca o 15tej hodine sme už boli na hraniciach s Dánskom, kde sme boli nútený stáť v kolóne z dôvodu, že dánske úrady robili náhodné kontroly vozidiel. Zdržanie bolo asi hodinové.

Po prejdení hraníc už bola naša cesta až do prístavu naozaj pohodová. Čím ďalej na sever, tým sa šoférovalo lepšie.

Do prístavu sme prišli včas, dokonca sme na trajekt museli ešte hodinku počkať. Nalodenie prebehlo vďaka dobrej organizácii pracovníkov úplne bez problémov a naša 3 hodinová plavba po mori mohla začať.

Na palube trajektu sme boli prvý krát konfrontovaný so severskými cenami, preto sme radšej dojedli naše žemličky z domova 😊.

Tesne po polnoci sme sa vylodili v Nórsku a následne si pomocou aplikácie P4N vybrali miesto na prenocovanie. Od prístavu v Kristiansand bolo vybrané parkovisko vzdialené len zopár kilometrov.

Unavení po celom dni v aute sme zaspali okamžite po zaparkovaní.

Parkovacie súradnice : 58,077897°, 7,759204°

Najazdené :  843 km
Tankovanie:   94,47 Eur - 40,39 l

20.06.2022 - 3. deň   Lindenes fyr (N), Preikestolen (N)

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa. Až teraz sme si mohli poriadne obzrieť miesto, kde sme nocovali.

Bolo to vlastne jedno veľké parkovisko, ktoré bolo ako východiskový bod na viacero turistických chodníkov.

Pripravili sme si naše prvé raňajky v Nórsku a tešili sa na nové zážitky pri spoznávaní tejto krásnej krajiny.

Prvý cieľ, ktorý sme mali na dnes naplánovaný, bol Lindenes fyr. Jedná sa o najjužnejšie miesto Nórska, ktoré bolo od nášho nocľahu vzdialené cca 65 km. Po krátkej ceste sme prišli na ďalšie veľké parkovisko, kde sme si tak prvý krát uvedomili, že sme v Nórsku. Toto parkovisko bolo plné karavanov a rôznych obytných áut. Nie nadarmo sa hovorí, že Škandinávia je rajom pre karavany.

Z parkoviska sme sa vydali rovno za šípkou ku keške „GC1EA41 – Udsigt mod Danmark“, ktorá je umiestnená na tomto najjužnejšom bode Nórska.

Na týchto miestach stál aj prvý nórsky maják postavený v roku 1655. Teraz tu už stojí moderný maják na elektriku. Čo nás však veľmi prekvapilo, bola samotná vnútorná konštrukcia majáku. Doteraz sme žili v predstave, že sa otáča svetlo v majáku. Tu bol ale princíp fungovania úplne iný. Svetlo tu bolo len jedno a aj to pomerne slabé. Dookola sa otáčali šošovky, ktoré toto svetlo zosilňovali.

Nóri na tomto mieste vybudovali aj krásne turistické centrum. Veľmi sa nám páčilo, ako sú jednotlivé budovy umiestnené priamo do skál, tak aby zapadli do okolitej prírody. Vôbec nepôsobili rušivým dojmom aj keď disponovali moderným tvarom a aj maximálnou funkčnosťou. Samotný vstup na toto miesto bol spoplatňovaný. Na zaplatenie vstupného a aj parkovného boli na viacerých miestach rozmiestnené samoobslužné pokladničné automaty s uprednostňovanou platbou prostredníctvom bankomatovej karty. V celom areály boli rozmiestnené aj rôzne viacjazyčné náučné tabule, ktoré približovali históriu majákov a aj vysvetľovali samotnú funkciu majáku.

Po krátkej prechádzke po areály a nájdení ďalších kešiek sme sa vrátili na parkovisko, kde sme si uvarili neskorší obed. Zaujímavý tu bol aj malý kruhový objazd s tabuľkami, na ktorých bol zobrazený aj náš najsevernejší cieľ – Nordkapp vzdialený odtiaľto 2518 km.

Ďalší náš cieľ naplánovaný na tento deň bola známa vyhliadka Preikestolen. Od Lindenes je táto vyhliadka vzdialená niečo vyše 200 km.

Cesta Nórskom je však taká čarovná, že sa v aute vôbec nenudíte. Stále je čo pozerať alebo objavovať, aj keď len cez okná auta.

Cestou sme absolvovali aj našu prvú plavbu trajektom cez fjord medzi Lauvvik – Oanes. Tu sme si všimli, že aj tieto trajekty cez fjordy sú väčšinou na elektriku, takže nevydávajú skoro žiadny hluk a ani netvoria dym.

V našom pôvodnom pláne sme chceli prísť na parkovisko pod Preikestolen a prespať tu do rána. Následne sme si to chceli vyšliapať doobeda na vyhliadku. Ale plány sme si operatívne zmenili na základe novej predpovede počasia. Na ďalší deň nám totižto predpovedali celodenný dážď.

Na parkovisko sme dorazili už pred 19tou hodinou a tak padlo rozhodnutie vybehnúť tých pár kilometrov 😊 ešte dnes. Verili sme našej momentálnej fyzickej kondícií, že však prejsť 4 km tam a 4 km naspäť nie je až tak veľa 😊.

Samozrejme cesta to bola nádherná. Viedla po kameňoch s občasnými schodmi zo skál ale dalo sa to zvládnuť bez väčších problémov. Čakalo nás však výškové prevýšenie 600 metrov.

Niektoré miesta, ktoré sme cestou videli, boli priam rozprávkové. Chodník bol široký. Problém bol trošku so značením, nakoľko Nóri nepoužívajú také zrozumiteľné značenie turistických chodníkov ako sa používa u nás a v ČR. Používajú len červené farebné kruhy o veľkosti cca 5 cm, ktoré sa nachádzajú na najrôznejších miestach (väčšinou na skalách) vo väčších vzdialenostiach od seba a aj na nie vždy viditeľných miestach. Našťastie sú chodníky dosť frekventované a vychodené, takže nebol problém ísť správnym smerom 😊.

Bola to pekná prechádzka, len tých pár kilometrov nie a nie sa minúť.

Nejako sa nám tie kilometre na tabuliach nezhodovali s tými skutočne prejdenými, ktoré nám ukazoval náš navigačný prístroj 😊.

Ale nakoniec sme to nejako predsa len zvládli a začali sa nám objavovať nádherné výhľady na fjord.

O cca 21:15 sme dorazili do cieľa. Už cestou sa začalo výrazne meniť počasie. Obloha sa zaťahovala  veľkými mrakmi a sadala hmla. Ale ten pohľad, ktorý sa nám naskytol na skalnú plošinu, ktorá sa týči vo výške 604 m nad hladinou fjordu Lysefjor, bol úchvatný. Ľudí tu už bolo našťastie len zopár. Ale aj napriek „neskorej“ hodine bolo vonku ešte stále dostatok svetla na to aby sme si užili tento výhľad.

Nakoniec nám to k vyhliadke trvalo cca 2,5 hodiny. Tá cesta stála ale za to.

Ešte nás čakala rovnaká porcia kilometrov aj smerom späť na parkovisko, ale to už viedla cesta z kopca dole 😊. Aj napriek pokročilej hodine bolo vonku šero ale ešte stále bolo vidno na cestu. 

K autu sme sa dostali tesne po polnoci. Vybavili sme toalety a preparkovali auto v rámci parkoviska na „lepšie“ miesto na spanie.

Unavený ale plný zážitkov sme zaspávali veľmi rýchlo.

Parkovacie súradnice : 58,992263°, 6,137181°

Najazdené :  286 km
Diaľnica  :    2,20 Eur
Trajekt   :   21,40 Eur

21.06.2022 - 4. deň   Låtefossen (N), Vidfossen (N), Vøringsfossen (N)

Ráno sme sa zobudili do zamračeného počasia. Predpoveď počasia vyšla na 100 %. Zároveň sa potvrdilo aj naše rozhodnutie vyjsť na Preikestolen ešte večer ako správne.

Vybavili sme rýchlo raňajky, kávičku a poprechádzali sa po rozsiahlom areály, kde sa poskytovali rôzne služby pre turistov, ubytovanie, zábavu a aj veľa stravovacích možností. V blízkosti bolo aj disk golfové ihrisko. Pozbierali sme nejaké LABky a kešky, obdivovali tie ich zelené strechy, ktoré sa nachádzali na viacerých budovách 😊.

Ledva sme dobehli k autu a spustil sa poriadny lejak. Už nám to nevadilo, však sme boli v aute😊. Dnes nás čakal hlavne dosť dlhý presun autom a zároveň sme si chceli pozrieť aj prvé nádherné vodopády na našej ceste po Nórsku.

Z parkoviska sme sa vymotali pár minút po 11:00tej hodine.

Cestou nám intenzívne pršalo. Výhľady na všetky strany z auta boli aj tak veľmi pôsobivé. Zaujali nás fjordy, ktoré sme prekonávali pomocou rôznych trajektov. 

 

Doprava v Nórsku je úplne fantastická. Vodiči sú voči sebe veľmi ohľaduplní. Nikto sa nikam neponáhľa. Na cestách mimo obce je dovolená 80 km rýchlosť, takže všetci idú rovnako rýchlo. Kamióny ale aj osobné autá, motorky... Skrátka radosť šoférovať.

Zaujímavo tu boli riešené zúžené úseky ciest, kde sa stretávali aj veľké autá. Nikto na nikoho netrúbil. Každý sa snažil nájsť čo najlepšie riešenie danej situácie. Napríklad ako na tejto fotke:

Stačilo len včas spomaliť, zastaviť alebo aj cúvnuť. Naozaj radosť šoférovať. Najhorší bol potom návrat do „česko-slovenskej“ reality (ale o tom si viac napíšeme neskôr).

V Nórsku aj také obyčajné parkoviská majú svoje čaro. Napríklad vedľa jedného z nich sa nachádza zaujímavý vodopádik, ktorý poháňa aj malý mlyn. Podobné mlyny sme už videli v Bosne pri meste Jajce.

Na ďalšom parkovisku bol zasa krásny veľký vodopád, ktorého meno samozrejme nevieme 😊.

 

Ale to už sme sa pomaličky priblížili k prvému vodopádu, ktorý sme mali napísaný v našom pláne cesty. Je to Låtefossen. Jedná sa o 165 m vysoký, dvojitý vodopád, ktorý sa spája do jedného toku priamo pri ceste. Parkovisko v jeho blízkosti bolo plné. Mali sme ale šťastie, už už sme chceli odísť, keď sa akurát uvoľnilo jedno miesto na zaparkovanie. Mohli sme si tak v kľude vychutnať pohľad na vodopád a hlavne vypočuť priamo až hučanie tej masy vody, ktorá sa valila z výšky kopca.

Na takomto exponovanom mieste samozrejme nechýbali ani stánky s rôznymi suvenírmi. Kvôli daždivému počasiu sme sa tu veľmi dlho nezdržali 😊.

Ďalším krásnym vodopádom na našej ceste bol Vidfossen, ktorý je od Låtefossen vzdialený len 3 km. Tento vodopád nie je až taký mohutný, ale určite je fotogenickejší 😊.

Ďalej sme pokračovali smerom k vodopádu Vøringsfossen. Opäť sa nám intenzívnejšie rozpršalo, čo nám trošku kazilo dojem z okolia, ale cesta bola aj tak perfektná. Na nórskych cestách šoféri okrem trajektov zažijú aj neskutočné množstvo tunelov. Dokonca sme zažili aj kruhové objazdy v tuneloch alebo veľké špirálovité stúpanie na vrchol kopca, ktoré bolo celé vedené v tunely. Nóri sú skrátka veľký tunelári 😊.

 

Po 18tej hodine sme zaparkovali pri poslednom naplánovanom vodopáde na tento deň. Podľa cestopisov je vodopád Vøringsfossen jedným z najkrajších v Nórsku. No my sme pri ňom žiaľ nemali šťastie na počasie. Dokonca sa nám tu k výhľadom pridala aj hmla. Takže na nasledujúcej fotke je vodopád Vøringsfossen, kde vlastne do hĺbky padajú z výšky 182 metrov dva vodopády, ktoré potom tečú v jednom koryte rieky.

 

Za krásneho počasia to tu musí byť nádherné. Určite je tu aj veľa turistov, keďže celé okolie ako aj parkovisko sú super upravené. Je tu množstvo lavičiek a vyhliadkových plošín. Sú tu aj také, že celá plošina je vo vzduchu s priehľadným sklom na spodku a na bokoch. Je to veľký zážitok prejsť sa po nich.

Pôvodne sme chceli tu niekde v okolí aj prespať, ale počasie nás presvedčilo o tom, že niekde v hotely by to bolo asi lepšie 😊 .

Cez booking.com sme si preto hľadali niečo v blízkosti tohto vodopádu a hlavne aby to bolo aj cenovo prístupné. Nakoniec sme nocovali v meste Ulvik, ktoré je od Vøringsfossen vzdialené cca 50 km. Rezort Hardanger Guesthouse sa nachádzal na brehu fjordu.

Toto miesto nás prekvapilo nie len ubytovaním, ale aj personálom. Už na recepcii nás privítala dievčina rozprávajúca čistou slovenčinou. Aký je ten svet malý. 4 mladí ľudia zo Slovenska tu mali celý tento penzión aj s priľahlým autokempingom na starosti.

My sme sa len potešili, že sa bez problémov dohovoríme a oni sa zase potešili, že ich prišli navštíviť krajania😊.

Parkovacie súradnice : 60,565099°, 6,906927°

Najazdené :  354 km
Diaľnica  :   11,70 Eur
Trajekt   :    7,80 Eur
Parkované :   24,78 Eur
Tankovanie:  135,18 Eur - 49,81 l
Ubytovanie:  111,60 Eur (Hardanger Guesthouse)

22.06.2022 - 5. deň   Skjervsfossen (N), ľadovec Jostedalsbreen (N)

V posteli sa nám spalo veľmi dobre. Oveľa krajší bol zvuk potôčika, ktorý nám tiekol priamo pod našou terasou. Bolo to veľmi príjemné aj vzhľadom k tomu, že sme mohli mať celú noc otvorené okno a počúvať jeho šum.

Na raňajkách sme sa porozprávali s mladým slovensky hovoriacim personálom a zistili sme čo to o živote cudzincov v Nórsku. Dokonca sme dostali aj nejaké ďalšie tipy čo navštíviť v okolí ako aj cestou neskôr, keď už sme sem k nim zablúdili.

Dokonca aj počasie sa nám umúdrilo a začalo nám svietiť krásne teplé slniečko na cestu.

Na základe odporúčania personálu z hotela sme sa vybrali namiesto cesty späť vedľa fjordu inou cestou. Viedla cez blízke kopce a lesy priamo pod známy vodopád Skjervsfossen.

 

Maličké parkovisko pod vodopádom bolo ešte poloprázdne, tak sme sa chodníčkom dostali priamo k nemu. Aj sme trošku zmokli z rozstrekujúcej sa vody vodopádu, ktorá dopadala do krásneho priehľadného jazierka 😊.

Potom sme pokračovali v ceste na horné parkovisko. Odtiaľto sa nám naskytol úplne iný pohľad na malú riečku, na ktorej je vlastne pri prekonávaní výškového rozdielu taký pekný vodopád.

No a na tomto parkovisku bola ešte jedna zaujímavá budova. Jedná sa o slávne nórske záchody, ktoré svojou architektúrou úplne zapadli do okolitej prírody.

No nás celkovo v Nórsku prekvapilo, že na väčšine miest nemali rozdelené záchody na pánske a dámske. Najčastejšie označenie bolo, že sú určené pre telesne postihnutých, ženy a mužov v jednej kabínke. Dokonca aj v našom obľúbenom stravovacom reťazci McDonald´s boli len dve kabínky, ktoré boli univerzálne. Čiže aj páni museli čakať v rade ☹️😊.

Ale späť konkrétne k tejto budove. Odomknuté mala dve kabínky. To by nebolo nič výnimočné, ale ten pohľad do nich a aj z nich bol neskutočný. Obsahovali časť presklenej podlahy, veľkej asi ako veľké okno a presklenú časť steny, ktorá zabezpečovala dostatok denného svetla. Cez podlahu bol úchvatný pohľad na potôčik, z ktorého vznikal o pár desiatok metrov spomínaný vodopád. Samotné priestory boli veľké, pekne obložené, čisté a s kompletným vybavením, aké u nás nebýva ani pri platených a strážených toaletách. Tieto boli umiestnené na verejnom parkovisku, bez strážnej služby a bez vyberania poplatku za použitie.

No skrátka zážitok, aký sme ešte nikdy predtým neabsolvovali 😊.

Len o pár kilometrov ďalej sme sa museli opäť zastavovať. Zaujal nás ďalší vodopád, ktorý tiekol priamo za domami. Nórsko je naozaj nádherná krajina plná vodopádov a krásnej prírody.

 

Však tie pohľady z auta sú neskutočné, nevedeli sme sa rozhodnúť kam sa skôr pozerať (samozrejme okrem sledovania dopravnej situácie na ceste 😊). Žasli sme, že z takýchto vysokých kopcov vytekalo neskutočne veľké množstvo vody, ktorá v nádherných vodopádoch prekonávala tieto výškové rozdiely a potom v riečkach a riekach vtekala do mora. 

 

Dostali sme sa až k známemu mestečku Flåm, z ktorého vedie jedna z najkrajších železničných tratí sveta. Smola, že sme túto informáciu zistili až keď sme odtiaľ odišli ☹️. Určite by sme sa boli dali previezť na nejakom úseku, aby sme mohli obdivovať tieto krásy aj z takéhoto dopravného prostriedku. Aspoň sme sa pokochali pohľadmi na obrovských lodiach, ktoré tu priplávali cez Aurlandsfjorden.

 

Veríme, že sa nám podarí ešte raz toto mestečko navštíviť a absolvovať aj jazdu vláčikom.

K dnešnému nášmu hlavnému cieľu našej cesty ľadovcu Jostedalsbreen to bolo stále ešte pár desiatok kilometrov ciest a aj tunelov. Jeden z nich s názvom Laerdalstunnel je dlhý 25 km 😊.

 

Na parkovisko, z ktorého vedie turistický chodník ku ľadovcu sme sa dostali niečo po 17tej hodine. Už od parkoviska bolo vidieť kúsok modrého ľadovca, ktorý bol v diaľke. 

 

K samotnému ľadovcu to bolo ešte cca 2,5 km pešej chôdze. Počas sezóny sa dá preplaviť asi 1,5 km aj loďkou, ktorá kotví pri parkovisku. My sme však boli radi, že si môžeme rozhýbať naše telá po dlhej ceste autom😊. Cesta k ľadovcu bola osadená rôznymi pomocnými schodíkmi ale aj mostíkmi. Samotnú cestu k ľadovcu si však mohol každý zvoliť sám, pretože aj tu bolo značenie na turistickom chodníku celkom nenápadné 😊. Našťastie ľadovec bol dostatočne veľký, takže sa nedalo zablúdiť.

Síce pohyb po skalách bol pomerne náročný ale výsledok stál určite za to. Obrovská zamrznutá masa vody, krásnej bledučko modrej farby. Takúto krásnu modrú farbu len tak ľahko nevidieť.

 

Urobili sme si povinné fotografie a užívali si tú krásu. Celkovo aj s prechádzkou sme tu strávili asi 3 hodiny.  Takže bolo načase začať si hľadať miesto na naše ďalšie prespatie.

Už pri príchode smerom k ľadovcu sme si všimli zaujímavú budovu, o ktorej sme nič nevedeli.

 

Ako sme už odchádzali od ľadovca, tak sme sa tu zastavili a zistili, že sa jedná o Návštevnícke centrum s malým múzeom a informáciami o ľadovci. No v čase našej návštevy mali otvorené len do 18 tej.

Asi 30 km po prúde riečky od ľadovca sme si našli pekné miestečko na spanie na štrkovom brehu ľadovcovej riečky.

Uvarili sme si tu chutnú večeru a v pokoji si vychutnávali atmosféru, keď okolo nás prešlo jedno obytné auto s nemeckými značkami, že tu bude tiež v blízkosti vody nocovať. No o chvíľku prišiel pán s prosbou o pomoc, že zapadli s autom v štrku.

Tak sme sa im vybrali na pomoc. Našťastie sa nám pomocou lopatky, ktorú nosíme v aute stále so sebou, a po zapriahnutí nášho Kevina, podarilo zapadnuté auto vyslobodiť zo štrku.

Po krátkom rozhovore sme sa rozlúčili a zaľahli si spať.

O chvíľku nám opäť pán z obytného auta klopal na okienko, že sa dočítal, že je toto záplavová oblasť a že sa táto nenápadná riečka veľmi často rozlieva do okolia a že preto oni idú spať radšej niekde inde.

Poďakovali sme sa mu za informáciu a rozmýšľali sme, či zostať na tomto mieste alebo ísť niekde ďalej.  Nakoniec sme sa aj my rozhodli odísť radšej kúsok ďalej. Asi o kilometer sme našli obrovské prázdne parkovisko, ktoré sa v letnom a v zimnom období využíva ako záchytné parkovisko pre vodákov alebo lyžiarov.

Parkovacie súradnice : 61,472971°, 7,255477°

Najazdené :  266 km
Trajekt   :    8,60 Eur
Parkované :    8,00 Eur

Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 2.časť >>