Okruh Nórsko, Fínsko , Švédsko 18.06. - 17.07.2022 - 2.časť (23.06 - 28.06.2022)

<< Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 1.časť

Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 3.časť >>

23.06.2022 - 6. deň   Vestkapp (N), Gamle Strynefjellsveg (N), Geirangerfjord (N) 

Noc ubehla pomerne rýchlo. Ráno sme zistili, že sa nachádzame na parkovisku, ktoré v lete využívajú na prenocovanie vodáci, keď splavujú túto ľadovcovú rieku. Dnes tu bol ale úplný pokoj.

Po raňajkách sme sa vydali na cestu smerom k najzápadnejšiemu bodu Nórska, kam sa dá dostať bez problémov autom. Toto miesto nesie názov VESTKAPP.

Asi po 10 km sa nám ohlásil motor nášho KEVINA so svojou obľúbenou chybou tlaku oleja. Po vlaňajších podobných problémoch, ktoré boli na našej ceste po Rumunsku sme už múdrejší. Vieme, že stačí doliať olej do motora tak, aby bol jemne nad risku 😊.

Našťastie krátke zastavenie a doliatie oleja pomohlo aj tentoraz. Po krátkej pauze sme mohli pokračovať v naplánovanom programe na dnešný viac menej prejazdný deň.

Ale tu v Nórsku, na ich cestách nikdy nie je nuda. Stále je čo objavovať a sledovať počas jazdy z okna.

Na jednom z parkovísk sa na nám napríklad naskytol takýto výhľad. Ako z pohľadnice.

Na základe skúseností z našej cesty považujeme Nórsko za krajinu tunelov. Tiež sa dá o nej tvrdiť, že je aj krajinou mostov. Niektoré sú zaujímavé svojou dĺžkou, iné zasa architektúrou.

A hlavne Nórsko je plné krásnej a zaujímavej prírody.

Tu napríklad je ďalší „jazyk“ obrovského ľadovca, ktorý sme si na inom mieste boli zblízka obzerať včera. Parkovalo tu aj veľa autobusov, takže sa dá predpokladať, že určite tu bolo aj podstatne viac turistov. Na tomto mieste sa dá k ľadovcu dostať jednoduchšou cestou a preto je asi viac navštevované.

 

Ešte aj počasie sa dnes s nami zahrávalo. Slniečko vykúkalo spoza mrakov a vytváralo fantastické farebné scenérie. Ako to často píšeme, to sa nedá opísať, to treba zažiť.

Častým javom v Nórsku je aj prítomnosť rôznych zvierat na ceste. Na losy a soby si však ešte musíme počkať. Nám aj ovečky a kozičky dokázali vytvoriť rôzne dlhočizné kolóny na ceste. Všetci vodiči ale s absolútnym kľudom čakali, kým zvieratká prejdú cez cestu a až potom pokračovali ďalej. Nikto sa nesnažil predbiehať a nebodaj vytrubovať na zvieratá alebo ostatných.

Naša cesta na Vestkapp bola poriadne dlhá. Hlavne posledných pár desiatok kilometrov viedlo skutočne drsnou krajinou.

Dokonca posledné kilometre sme museli veľmi prudko stúpať, až do výšky cca 500 m n m. Ale zo sľubovaných výhľadov nakoniec nebolo nič. V čase našej návštevy bol na vrchole taký lejak s vetrom, aký vídať len v prírodopisných filmoch. Po vystúpení z auta som mal čo robiť, aby som sa udržal na nohách. Ohnutý proti smeru vetra. Vidieť bolo možno na 5 metrov.

Urobil som povinnú fotku steny reštaurácie, ktorá sa tu nachádza. Prehodil som pár slov s obsluhou, ktorá mi potvrdila, že takéto počasie je na tomto mieste úplne bežné. Podľa ich tvrdenia sa tu mohlo za hodinu vyčasiť alebo aj dva - tri dni sa nemusí počasie vôbec zmeniť 😊. Ešte som musel pohľadať aj kešku „GC430RW – Vestkapp“, však aj kvôli nej sme sem vlastne prišli. Kým som ju našiel a prišiel naspäť k autu, bol som premočený úplne až na kožu. Moje nepremokavé oblečenie takýto nápor vody a vetra jednoducho nezvládlo.

Ešteže máme náhradné oblečenie so sebou 😊.

Vydali sme sa na cestu späť a asi po 15tich minútach jazdy sa nádherne vyčasilo, priam až na opaľovanie.

Už cestou na Vestkapp sme videli pri ceste jeden fastfood, ktorý bol výrazne označený tabuľkami „OPEN“. Povedali sme si, že cestou späť sa tu teda zastavíme a dáme si nejaký lokálny streetfood a ochutnáme niečo nové 😊.

Naším veľkým prekvapením bolo, že nič lokálne alebo typicky Nórske tam nebolo. Bola to vychýrená ázijská kuchyňa. Vzhľadom na to, že sme boli už hladní, neodolali sme.

Dokonca nám pani majiteľka poukazovala aj vystavené fotky, aké známe osobnosti sa už u nej zastavili. Medzi najznámejších a najvýznamnejších hostí patril Nórsky princ Haakon.

Vydali sme sa teda späť do vnútrozemia bližšie k Trolej ceste. Pred ňou chceme ešte navštíviť 27 km dlhú scénickú cestu Gamle Strynefjellsveg.

Z Vestkappu to k nej bolo asi 180 km nádhernými cestami po brehoch jazier, fjordov a kopcov s miliónmi zákrut.

Na začiatku scénickej cesty sa nachádza vodopád Øvstebrofoss, kde sme si urobili krátku zástavku.

Naša púť po Nórsku pokračovala samotnou cestou Gamle Strynefjellsveg, ktorú prvý krát otvorili ešte v roku 1895. Jedná sa o cestu, ktorá prechádza cez veľmi drsnú krajinu. Najvyšší bod na ceste sa nachádza vo výške 1 139 m n m. V čase výstavby tejto cesty sa jednalo o veľké majstrovské dielo cestného staviteľstva. Nám stačila informácia, že všetky kamene lemujúce cestu sa tu museli ukladať ručne. Hlavne, keď si uvedomíme, že aj v súčasnosti sa cesta otvára iba na cca 5 mesiacov v roku, kedy tu klesne snehová pokrývka a dá sa po nej prejsť.

 

Nezabudnuteľná bola jazda v tomto snehovom „tunely“, kde nie je vidieť za zákrutu a na úzkej ceste nie je ani kam uhnúť, lebo z oboch strán sa nachádza vyše 3 m vysoká snehová stena. 

 

Na najvyššie miesto tejto cesty sme dorazili okolo 20:30 ale slniečko ešte stále nezapadalo. Aj to je jedna z výhod Nórska (teda hlavne v lete, v zime je zas skoro stále tma😊), že na pozorovanie prírodných krás je k dispozícii skoro 24 hodín denne.

Ak máte možnosť prechádzať touto cestou, tak ju určite absolvujte. Každopádne nebudete ľutovať, že ste nevyužili tunel, ktorý tu v posledných rokoch postavili na prekonanie hrebeňa týchto vrchov, ale že ste si užili krásne výhľady na horské masívy na okolí.

 

Na konci tejto vyhliadkovej cesty sa napojíte na hlavnú cestu č. 4. Ani tu nemôžeme tvrdiť, že by sa nebolo na čo pozerať. Zamrznuté jazerá, sneh a skaly vytvárali úžasnú atmosféru. 

Po prejdení asi 20 km sme prišli na odbočku k miestu s názvom Dalsnibba.

Je to vlastne vyhliadková plošina so skoro 360 stupňovým výhľadom. Až na vrchol, ktorý sa nachádza vo výške 1 476 m n m. sa dá v pohode dostať autom. Nachádza sa tu parkovisko ako aj veľké návštevnícke centrum, čo bolo samozrejme o takomto čase (21:30), keď sme sem my prišli zatvorené. No výhľady do okolia stáli za tie peniaze 😊 (na začiatku odbočky sa platí vstupné, ktoré je potrebné zaplatiť v automate kartou, aby sa Vám automaticky zodvihla závora umožňujúca prejazd áut a zabezpečuje výber poplatku 24 hodín denne a 7 dní v týždni).

Najkrajší pohľad z Dalsnibby je na Geirangerfjord. Zapadajúce slnko dodávalo všetkému zaujímavú atmosféru. K dokonalosti chýbala už len výletná loď vo fjorde 😊.

Pofotili sme si čo sa nám páčilo a užívali si výhľady. Bolo už dosť hodín, tak sme sa vybrali hľadať si nejaké miesto na prespatie. Pomocou P4N tu malo byť jedno zaujímavé miesto hneď kúsok za fjordom.

Netušili sme však, že si budeme musieť urobiť ešte nejaké krátke zastávky na fotenie. Nad fjordom bolo vybudované parkovisko, z ktorého bol super výhľad na všetky strany. Pre nás bolo najzaujímavejšie zistenie, ako dokázali spojiť okolitú prírodu s výhľadmi na ňu. Ako napríklad dokázali vybudovať presklené koryto pre riečku, ktorá vodopádom padá až do fjordu.

 

To už bolo okolo 22:30 a boli sme poriadne unavení. Po priblížení sa k miestu, ktoré sme si vybrali na prespatie nás zarazilo ako veľa obytných aut sa tu už nachádza. Ale našťastie aj voľných miest ešte bolo dosť. Jednalo sa totiž o starú cestu umiestnenú po obvode vysokého kopca, ktorú už roky nepožívajú (namiesto nej postavili tunel).

Ešte rýchla večera a spánok. Dnes sme toho zažili naozaj dosť veľa.

Parkovacie súradnice : 62,152838°, 7,181252°

Najazdené :  509 km
Tankovanie:  121,87 Eur - 45,73 l
Vstupné   :   27,00 Eur (Dalsnibba)

24.06.2022 - 7. deň   Gudbrandsjuvet (N), Trollveggen (N),  Trollstigen (N) 

Ráno nás zobudilo zvonenie. Nebol to však žiaden telefón alebo budík ale ovečky, ktoré sa prechádzali popri nás 😊.

Nádherné výhľady priamo pri raňajkách nás naštartovali na nový deň. Po raňajkách sme sa vydali na cestu do krajiny trolov. Takýto trolovia sú tu na každom kroku. Však sa aj táto cesta volá Trollveggen.

Asi po 40 km jazdy a jednej plavbe trajektom sme sa dostali na ďalšie zaujímavé miesto s názvom Gudbrandsjuvet. Jedná sa o roklinu ponad ktorú je postavený takýto zvláštny kovový chodník. Na konci chodníka sa nachádza presklená kaviareň. Všetko to tu do seba krásne zapadá, ako skoro všetko v Nórsku 😊.

Po prejdení len 10 kilometrov sme už zastavovali znovu. Parkovisko pri Øvstestølbrua je len pár metrov od zaujímavého starého kamenného mosta. Na fotke sa nachádza približne v strede obrázku.

Bol to krásny zážitok. Vizuálny ale aj akustický. Je až prekvapivé, aké veľké množstvo vody dokáže pretiecť popod mostík, ktorý má len zopár metrov a popritom dokáže vode odolávať dlhé roky.

O chvíľku sme sa dostali zo zelených lesov do zasneženej krajiny. Nórsko je jednoducho nádherné.

Už len pár kilometrov a opäť parkujeme. Tentokrát na najznámejšom mieste z celej Trolej cesty s názvom Trollstigen. Je tu veľké turisticko-informačné centrum, mnoho obchodíkov so suvenírmi a hlavne vyhliadkové plochy, z ktorých je nádherný výhľad na vodopády ako aj na kľukatú cestu, ktorá vedie údolím až k ďalšiemu vzdialenému fjordu.

Jediným malým negatívom tohto miesta bolo množstvo turistov, ktorí tu boli aj napriek tomu, že ešte nebola letná sezóna v plnom prúde. Napriek tomu sme tu strávili asi hodinku. Samozrejme nakúpili nejaké suveníry, pokochali sa výhľadmi a užívali si „Nórsko“ 😊.

Od tohto miesta sme pokračovali k ďalšiemu, ktoré odporúčajú skoro všetci cestovatelia. Jedná sa o Atlantickú cestu (Atlanterhavsveien). Takže nás čakalo ešte 120 km cesty k nej.

K začiatku Atlanterhavsveien sme sa dostali pred 19tou hodinou. Mali sme dilemu, či sa po nej vybrať ešte navečer, alebo si trošku oddýchnuť a vyraziť na ňu až ráno.

Vedeli sme, že nás v nasledujúcich dňoch čaká veľa kilometrov, tak sme sa rozhodli, že si nájdeme nejaké miestečko na prenocovanie a oddych. To sa nám podarilo nájsť celkom rýchlo. Vybrali sme sa  na prechádzku po okolí peši, a obdivovali ostrovčeky, ktoré boli roztrúsené na celom horizonte 😊.

Parkovacie súradnice : 63,001446°, 7,219204°

Najazdené :  181 km
Trajekt   :   16,40 Eur
Tankovanie:   80,22 Eur - 32,23 l

25.06.2022 - 8. deň   Atlanticroad (N), Tronheim (N),  Trollstigen (N) 

 

Na našom miestečku s prekrásnym výhľadom sme si vybavili aj raňajky a tešili sme sa na ospevovaný „Atlanticroad“.

„Atlanticroad“ je cca 9 km dlhá cesta, ktorá spája viaceré malé ostrovčeky. Celkovo je tu na tomto krátkom úseku cesty vybudovaných 8 mostov o celkovej dĺžke 891 m.

Po pár kilometroch sa nám vo výhľade z okna auta objavil prvý z mostov.

Vedľa cesty sú vybudované rôzne miesta, kde sa dá zastaviť a obdivovať jednotlivé premostenia ako aj ostrovčeky pohádzané len tak v mori 😊. Samozrejme aj tunajšia fauna sa nám prišla predviesť v plnej kráse 😊.

Po pár kilometroch sme sa zastavili na veľkom parkovisku, kde boli aj nejaké obchodíky, WC a aj náučný chodník s informáciami. Mal dĺžku cca 1,5 km a viedol okolo ostrova, na ktorom sme práve boli.

Na jednotlivých zastaveniach boli informačné tabule a aj fotografie z výstavby „Atlanticroad“. 

Pozbierali sme tu nejaké LABky a vybrali sa ďalej. A o chvíľku už bolo po slávnej ceste.

Pre nás to bolo tak trochu sklamanie. Celej tejto ceste sa robí veľká reklama, ale je to len cesta... Áno, sú na nej krásne mosty, pospájané ostrovčeky, ale keď človek sedí v aute za volantom tak to vôbec nestíha vnímať.

Najkrajší záber z „Atlanticroad“ sme si urobili na náučnom chodníku z jednej informačnej tabule (keďže nemáme dron).

 

Ale určite nikoho neodhováram od návštevy, bolo to krásne, ale my sme asi čakali trošku viac.

Naša cesta pokračovala ďalej na sever.  Vec, ktorá nás naopak zaujala bol tunel, ktorý vedie do mesta Kristiansund. Vedie v hĺbke cca 100 metrov pod morom a je to vlastne oblúk (aj tu by sa mohli naši tunelári učiť ako sa dá tunelovať 😊).

Pokračovali sme ďalej smerom na Trondheim úžasnou prírodou a kochali sme sa výhľadmi na všetky strany. Naozaj tunelov aj mostov tu majú veľa.

Zaujali nás aj krásne dedinky s rodinnými domčekmi, upravenými trávnikmi s automatickými kosačkami, ktoré boli skoro na každom kroku.

Ani sa nečudujeme. Takto na severe bolo 25.06. poobede 27,5 stupňa Celzia.

 

Načo sme si brali to teplé oblečenie? Len nám zaberalo miesto v aute 😊😊😊.

Po pár hodinách sme sa ocitli v Trondheime. Prešli sme centrom mesta formou autoturistiky.

Hlavne mestská doprava tu bola zaujímavá. Napríklad tento dvojkĺbový autobus, ktorý zvonku pripomínal naše električky.

Dnešný deň bol o kilometroch aby sme sa čím viac priblížili k polárnemu kruhu. Miesto na nocľah sme si našli na malom parkovisku na začiatku turistickej cesty. Celý čas sme tam boli sami, uvarili si večeru a užívali si to ticho.

Parkovacie súradnice : 63,699052°, 11,083967°

Najazdené :  310 km
Diaľnica  :    5,70 Eur
Trajekt   :   10,10 Eur

26.06.2022 - 9. deň   Helgelandskysten (N)

Náš plán dovolenky hovoril o tom, že absolvujeme Helgelandskysten – čiže vyhliadkovú cestu po pobreží a ostrovoch. Takže oddýchnutí sme sa pustili do odkrajovania ďalších kilometrov na sever.

Ako sme už včera zistili je tu nad očakávanie teplo. Vôbec nás neprekvapili ani fóliovníky. Pestovali v nich hlavne jahody, ale videli sme aj rôzne ovocné stromy pod fóliou. A tých fóliovníkov tu mali neúrekom rôznej veľkosti na výšku, šírku ale aj dĺžku.

Všade okolo nás bola krásna príroda. Na vrcholoch kopcov sa tu nachádzali ešte stále aj vrstvy snehu, ktoré dodávali vodu aj do jednotlivých vodopádov, ktorých je tu veru dosť.

Tam, kde neboli mosty, tak tam na nás čakali trajekty. Počas dnešného dňa sme sa plavili až 3 x.  

Aj tráva bola čím ďalej tým zelenšia 😊, dokonca aj na strechách 😊. Nevieme, čo presne sa v týchto malých domčekoch nachádzalo, ale asi nejaké posedenia ... bolo ich tu dosť, skoro pri každom väčšom domčeku.

A znovu sme obdivovali tie automatické kosačky pri domoch. Asi toho majú veľa a sú „lenivý“ alebo si užívajú život inou formou než otročením okolo domu 😊.

Na jednom z trajektov sme zažili aj zaujímavé stretnutie. Náš Kevin našiel svojho kratšieho brata 😊.

 

Cestoval v ňom jeden cca 50 ročný Belgičan. Trošku sme si navzájom pochválili prestavby auta, posťažovali sa na slabý motor (obaja máme rovnakú motorizáciu) a porozprávali si zážitky. Zistili sme kam máme kto namierené. Na druhý deň sme sa opätovane stretli ešte raz na jednom parkovisku 😊.

Okolo 22:00 sme si povedali, že si už musíme nájsť nejaké miesto na nocovanie. Ale však ešte bolo stále krásne slnečno. V bývalej asi pieskovej bani sme si našli kľudné miesto s parádnym výhľadom na okolité kopce.

 

Parkovacie súradnice : 65,967899°, 12,565408°

Najazdené :  395 km
Diaľnica  :    4,40 Eur
Trajekt   :   43,60 Eur

27.06.2022 - 10. deň  Helgelandsbrua (N), Arctic circle center (N),  Bodo (N) 

No povedzte, nie je toto krásne miesto na raňajky?

 

Dnes nás čakali ďalšie kilometre na našej ceste, ale aj konečne prekročenie polárneho kruhu, na ktorý sme sa už tešili. 

Po pár kilometroch jazdy nás prekvapil pohľad na krásny most Helgelandsbrua (Helgeland bridge) s malým parkoviskom odkiaľ sa dal dobre pozorovať. Na tomto malom parkovisku sme sa opätovne stretli s naším bratom Belgickým CADDY 😊. 

Na fotke to nie je až také dominantné, ale ten most má vyše kilometra a v najvyššom bode dosahuje výšku až 138 m.

Na týchto miestach sme zmenili náš ďalší plán. Rozhodli sme sa nepokračovať v ceste po vyhliadkovej ceste Helgelandskysten ale čím skôr sa napojiť na známu cestu E6 a ušetriť tak nejaký čas.

Po necelých 200 kilometroch sme sa konečne ocitli pri návštevníckom centre ARCTIC CIRCLE CENTER, ktoré je postavené na hranici polárneho kruhu.

Samozrejme sme neodolali a minuli zopár eur na darčekoch 😊. Samozrejmosťou boli aj prvé kešky za polárnym kruhom 😊 „GC3597D – Polarsirkelen“, ako aj virtuálky „GC891EE – Polarsirkelen“.

Čo nás veľmi prekvapilo, tak to bola skutočnosť, že tu na polárnom kruhu bolo 25 stupňov Celzia.

Náš dnešný cieľ bolo mesto Bodo a odtiaľ sme chceli ísť trajektom na súostrovie Lofoty. Nešli sme však priamo po E6, ale odbočili sme smerom na menej známe cestičky, ktoré nás priviedli na ďalšie krásne miesta.

A samozrejme nesmeli nám chýbať na ceste aj zvieratká oddychujúce na kraji cesty 😊 (skoro ako v Albánsku 😊😊😊).

A prečo sme vlastne odbočili z E6? Chceli sme navštíviť jedno z miest, kde je tzv. „tekuté“ more.

Pod týmto pojmom si treba predstaviť zúžené miesto, cez ktoré sa pri prílive a odlive napĺňa fjord a vyzerá to, ako keby tu more bolo silnou riekou. Na takomto zaujímavom mieste sa nachádza aj keška „GC7B9FP – Saltstraumen“.

Na fotke ten prúd nie je moc vidieť, tak len pre predstavu.

Takto pekne to je vidieť z mosta pri mestečku Saltstraumen neďaleko mesta Bodo.

K trajektu to odtiaľto bolo už len zopár kilometrov. Zaradili sme sa v prístave medzi mnoho áut, ktoré sa chystali preplaviť na Lofoty. Mali sme ešte asi hodinku času, tak sme v rýchlosti pozbierali kešky aj v tomto mestečku. Na tomto mieste končí aj železničná trať v Nórsku. Je to vlastne jej najsevernejšia stanica.

Z diaľky sme videli približujúci sa trajekt do prístavu. Pri pohľade naň sme si mysleli, že sa do neho už asi nedostaneme. Pred nami bolo veľmi veľa kamiónov ako aj rôznych áut.

No mali sme šťastie. Nakoniec sme sa dostali na tento trajekt ako predposledné auto 😊.

No a už len hurá na toľko ospevované súostrovie Lofoty.  Z lode vyzerali hrôzostrašne.

Cesta s nalodením a aj s vylodením nám trvala niečo vyše 4 hodín. Keďže sme sa nalodili ako predposledný, tak sme neskoro večer aj „vystupovali“  ako predposledný😊.

No „reči“ o tom, aké sú Lofoty krásne, môžeme iba potvrdiť. Nevedeli sme, čo skôr fotiť, kam sa skôr pozrieť. Naším hlavným cieľom bolo niekde zaparkovať na noc. Však sa už čas prehupol k polnoci.

A tie ich sušené ryby bolo cítiť až do auta.

Po chvíľke sa nám podarilo nájsť si kľudné miesto na prenocovanie. Zaspali sme rýchlo, však sme sa tešili na tú krásu za bieleho dna 😊(nie bielej noci😊).

Parkovacie súradnice : 68,005370°, 13,164620°

Najazdené :  383 km
Diaľnica  :   19,70 Eur
Trajekt   :   75,40 Eur
Tankovanie:  123,62 Eur - 48,12 l

28.06.2022 - 11. deň  A (N), Reinebringen (N),  Bodo (N) 

Ráno sme sa zobudili na hluk pracovného stroja, ktorý neďaleko nás upravoval breh. Prehodili sme pár slov s jeho obsluhou a o chvíľku s ním odišiel. My sme sa v kľude naraňajkovali 😊.

Veľmi sme sa tešili na tú krásu, ktorá nás tu čakala. Upravené cesty, mnoho mostov a galérií, ktoré boli zasadené do tejto prírody naozaj citlivo.

Prvá naša dnešná destinácia bola známa rybárska dedina s krátkym názvom „A“. Krátku zastávku sme si urobili aj v prístave Moskenes. Túto fotku autopožičovne asi z internetu poznajú všetci, tak sme sa tu museli zastaviť aj my 😊.

Odtiaľto už bola dedinka „A“ naozaj na dohlaď.

 

Takže nová obec, ktorú sme sa naučili a môžeme použiť do krížoviek sa volá „A“.

Na druhej strane obce tabuľa nie je vôbec potrebná. Cesta tu jednoducho končí veľkým záchytným parkoviskom 😊.

Tam sme samozrejme zaparkovali aj my. Prešli sme zopár metrov a už sme nemohli pokračovať ďalej. Zadržala nás totiž vôňa z blízkej pekárne. No a niektorý z nás dvoch nedokážu takejto vôni odolať 😊. Boli to však fantastické druhé raňajky.

Bola to veľmi zaujímavá prechádzka medzi týmito rybárskymi domčekmi s výrazne červenou farbou.

V rámci dedinky je aj múzeum venované tunajšiemu spôsobu života rybárov. Ozdobou bola aj sušená rybia hlava.

 

Poprechádzali sme sa po dedinke, pofotili čo sa dalo. Samozrejme sme našli aj všetky LAB kešky, ktoré sú tejto obci venované. Neskôr sme sa vybrali ďalej na sever a to k dedinke Reine, kde sme mali na pláne vyšliapať na vyhliadku Reinebringen, ktorá sa nachádza nad dedinou vo výške cca 420 m n m.

Od parkoviska to vyzeralo veľmi fajn, na takú ľahšiu turistiku 😊.

 

No nakoniec bol výstup na tento kopec veľmi náročný a zdĺhavý. Skoro celý chodník je vyskladaný zo skál vo forme schodov, ktoré sú však veľmi vysoké. Tie v spojení s teplými slnečnými lúčmi vyžarovali neskutočné sálavé teplo, ktoré bránilo v rýchlejšom stúpaní.

Dokonca sme sa ocitli až vo výške, v ktorej tu lietajú lietadlá ... bol to veľmi zaujímavý pohľad.

  

Nakoniec sa nám po cca 2,5 hodinách podarilo vyšliapať až na vrchol odkiaľ sa nám však za odmenu objavil krásny výhľad na obec Reine.

 

Posadili sme sa trochu bokom od hlavnej cestičky a vychutnávali si výhľad na more a okolitú prírodu. Zároveň sme využil tieto chvíle na zjedenie prineseného obedu. Čakala nás ešte cesta dolu. To sme však ešte netušili, že pre naše nôžky bude ešte náročnejšia ako výstup smerom hore.

Výhľady však boli krásne a určite stáli za vynaloženú námahu. Naše auto nás poslušne čakalo na parkovisku za mostom 😊.

Tie schody boli nekonečné ...

No ale nakoniec sme to zvládli. Unavený ale zároveň aj plný krásnych výhľadov sme si sadli do auta a po chvíľke sme smerovali ďalej na sever.

Perfektné cesty a mosty nás sprevádzali celým týmto krajom. Samozrejme aj sušené ryby. O týchto ostrovoch je známe, že sa tu tradičným spôsobom sušia ryby už niekoľko storočí. 

 

Boli sme sa na to pozrieť aj bližšie. Ryby ako také sa usušia rýchlejšie ako ich hlavy. V období, keď sme tadeto prechádzali sa sušili už len hlavy a telá rýb už boli pozbierané.

 

Vôňa rybaciny tu bola neskutočne intenzívna. Nedokážeme si ani predstaviť ako to tu musí voňať v čase, keď sa tu čistia čerstvé ryby a začínajú sa sušiť.

 

Cesta nám ubiehala rýchlo. Prekvapilo nás ako sa napríklad stavajú nové domy, takto ďaleko na severe.

U nás zatracujeme drevené stavby ale tu za severným pólom asi vedia ako na to.

Po pár kilometroch sme dokonca natrafili aj na pieskové pláže s kúpajúcimi sa deťmi. 

Tento teplý golfský prúd, ktorý obmýva tunajšie brehy, je asi naozaj teplý 😊.

Cesta autom týmto krajom je ako z rozprávky. Výhľady sú fantastické. Každú chvíľku sme zastavovali a fotili. Nóri to samozrejme dobre vedia, takže na tých naj exponovanejších miestach sú vybudované krásne veľké parkoviská.

Miesto na spanie sa nám podarilo nájsť na brehu Sigersfjordu pri jednom pamätníku.

Parkovacie súradnice : 68,639560°, 15,559674°

Najazdené :  266 km
Diaľnica  :    2,00 Eur
Tankovanie:   81,34 Eur - 32,29 l

<< Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 1.časť

Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 3.časť >>